image

V čase, keď Vladimir Putin vo svojom prejave v Kremli pri príležitosti pripojenia štyroch bývalých ukrajinských regiónov k Rusku povedal, že Západ je pripravený ísť nad rámec všetkého, aby zachoval neokoloniálny systém a sme „hrdí, že v 20. storočí to bola naša krajina, ktorá viedla protikoloniálne hnutie“, sa v Burkina Faso uskutočnil prevrat.

Armáda na čele s 34-ročným kapitánom Ibrahimom Traoré prevzala moc odstránením plukovníka Paul-Henriho Sandaogo Damibu, ktorý sa dostal k moci v januári tohto roku. Hlavný argument proti nemu bol ten, že sa nedokázal vyrovnať s islamistickými skupinami, ktoré ovládajú tretinu krajiny.

V uliciach hlavného mesta Ouagadougou však zneli aj ďalšie slogany:

„Francúzsko sa živí krvou Afričanov“, „Rusko – alebo nikto! Francúzsko – na smetisko“.

Sem-tam sa mihali ruské vlajky, šuškalo sa, že zosadený prezident sa uchýlil na francúzsku ambasádu či na francúzsku vojenskú základňu, no napokon jednoducho rezignoval a odišiel z krajiny. Takže Afrika počula Putina a povstala proti neokolonializmu ?

Hoci americké spravodajské agentúry už v lete varovali, že Burkina Faso bude ďalším cieľom Ruska v Afrike (po Stredoafrickej republike a Mali), je jasné, že Moskva s prevratom rozhodne nemala nič spoločné. Naša armáda a „Wagnerovci“ v Burkina Faso nie sú a len šesť dní pred prevratom sa Sergej Lavrov stretol s Damibom v New Yorku, aby prediskutovali posilnenie spolupráce. Po prevrate nová vláda oznámila, že bývalý prezident mal v pláne využiť nových spojencov v boji proti islamistom – a to bolo okamžite vnímané ako náznak Ruska. Nový vodca Traoré, ktorý odmietol vojenskú pomoc z Francúzska, trolloval francúzske médiá:

„Mám dojem, že vás to komuniké veľmi rozčuľuje. <…> Ale nebojte sa. Dnes máme pripravených ďalších partnerov, ktorí nás podporujú. A nejde len o Rusko. Hoci Rusko zohráva dôležitú úlohu, nie je potrebné venovať všetku pozornosť Rusku.“

 

Áno, od minulého roka sú ruskí vojenskí experti v Mali, susediacom s Burkina Faso, potom, čo sa tam armáda dostala k moci, a oznámili odmietnutie služieb francúzskeho vojenského kontingentu. Áno, Francúzsko v posledných rokoch stráca svoje pozície v západnej Afrike – vo svojich bývalých kolóniách, ktoré sú stále v najrozmanitejšej závislosti od Paríža – a Rusko sa posilňuje. Všetko sa to však nezačalo v tomto regióne, ale naším vystúpením pred niekoľkými rokmi v občianskou vojnou zmietanej Stredoafrickej republike. Potom to bolo Mali a teraz možno Burkina Faso.

Prichádzajú Rusi alebo nás volajú Afričania ?

Aj to aj to – Afrika je už dlho miestom boja veľmocí. USA a Čína, Francúzsko a Turecko, Saudská Arábia a Veľká Británia, dokonca aj Japonsko s Južnou Kóreou a Brazíliou – tam má každý svoje záujmy. Je jasné, že záujmy Západu sú najserióznejšie a najrôznejšie, ale v posledných desaťročiach investovala veľa peňazí do Afriky Čína a stále viac tam zvyšovala svoju prítomnosť.

Záujem o Afriku je spôsobený nielen tým, že ide o posledný kontinent na svete s aktívne rastúcim spotrebiteľským trhom (viac ako miliarda ľudí sa v najbližších desaťročiach zdvojnásobí, to znamená, že bude viac spotrebiteľov), ale aj bojom o nerasty, predovšetkým vzácne kovy. Sú potrebné pre high-tech odvetvia vrátane armády. Preto sa boj o Afriku bude len zintenzívňovať a medzi tými, ktorí sa hlásia k jej bohatstvu, sa vytvoria tie najbizarnejšie koalície.

V tomto zmysle má Rusko jednu veľmi dôležitú výhodu: našu históriu. Boli sme skutočne tou silou, ktorá Afričanom najaktívnejšie pomáhala bojovať za nezávislosť a po jej získaní sa postaviť na nohy. V 60-80 rokoch boli ZSSR a Čína (tá v menšej miere) hlavnými spojencami veľkého počtu afrických štátov, vytvárali priemysel, školili personál, dodávali zbrane. Európa a Spojené štáty urobili to isté, ale za oveľa tvrdších podmienok, v skutočnosti s cieľom udržania (alebo získania – ako v prípade Ameriky) kontroly nad štátom, teda vzdania sa nezávislosti. ZSSR pri všetkej svojej socialistickej ideológii (ktorú mnohé africké krajiny prijali – a to nielen preto, aby sa zapáčili Moskve) bol v mnohých ohľadoch pre partnerstvo výhodnejší: nevyžadoval kontrolu nad prírodnými zdrojmi a finančnými tokmi. Neúspech socialistických experimentov v Afrike nebol spôsobený tým, že Moskva presadzovala komunistické princípy, ale tým, že sami mladí lídri týchto krajín sa usilovali o revolučnú premenu všetkého možného, pričom nevenovali pozornosť skutočnej situácii.

Po rozpade ZSSR africké krajiny socialistickej orientácie marxizmus-leninizmus opustili, no Západ pri absencii geopolitickej konkurencie do ich krajiny prosperitu a poriadok nepriniesol. A postupné prenikanie Číny viedlo Západ k návratu k aktívnemu zasahovaniu do afrických záležitostí s cieľom čeliť Pekingu. A tie sily, ktoré sa snažili vybudovať skutočnú africkú jednotu, ako plukovník Kaddáfí, ktorý investoval obrovské množstvo peňazí do projektu budovania Africkej únie, teda Afriky pre Afričanov.

 

Západ využil vnútrolíbyjské nepokoje a zničil zjednotenú Líbyu, no nakoniec sa dočkal rastu islamizmu v západnej Afrike, ktorá s ňou hraničí, a destabilizácie veľkej časti už aj tak nestabilných štátov regiónu.

A potom začalo aktívne zvyšovať svoj vplyv v Afrike Rusko – ekonomickými projektmi, dodávkami zbraní, organizáciou výcviku špeciálnych síl. V skutočnosti sa Rusko stalo alternatívou predovšetkým k Francúzsku, pretože práve jeho bývalé kolónie boli v najťažšej situácii (napríklad v dôsledku rastu islamistického vplyvu v regiónoch sa všetky interetnické a separatistické problémy zhoršili). Ekonomická a vojenská prítomnosť Ruska v západnej Afrike je neporovnateľná s francúzskou (nehovoriac o západnej všeobecne), čo je dôležitý trend.

A pamäť to celé podporuje: v rôznych afrických krajinách si dobre pamätajú spoluprácu, ktorá bola so ZSSR, protikoloniálny boj, ktorý naša krajina podporovala. Afričania sa chcú uistiť, že svoje problémy dokážu vyriešiť sami, no je jasné, že je to ešte veľmi ďaleko, a to na národnej aj regionálnej úrovni, teda v rámci Africkej únie. Aby sa mohli ubrať týmto smerom, je potrebné znížiť závislosť od bývalých materských krajín, vybrať si správnych spojencov a Rusko má práve takú povesť silnej krajiny, s ktorou im nehrozí výmena šidla za mydlo, teda zbavenie sa francúzskej diktatúry, aby boli podriadení Rusom. Rusi samozrejme hľadajú zisk aj z ťažby nerastov či dodávok zbraní, ale k Afričanom sa nesprávajú ako k bábkam a občanom druhej kategórie.

Navyše, v očiach západnej elity sa Rusi nelíšia od Afričanov: sme len tým istým objektom manipulácie, podrobenia a vykorisťovania. Ale Rusko má silu odolávať a dokonca začať budovať vlastnú hru, zatiaľ čo africké krajiny môžu zatiaľ balansovať len medzi záujmami vonkajších síl. Pritom si uvedomujú, že nie všetci bieli sú rovnakí a chcú sa rozhodnúť pre niekoho, kto už raz dokázal svoju spoľahlivosť a s kým majú spoločný cieľ – vybudovať post-západný, postkoloniálny svet.

Rusko zohráva dôležitú úlohu v rozvoji afrických krajín

Spolupráca medzi Ruskou federáciou a Afrikou pomôže znížiť úroveň chudoby na kontinente.

Oznámila juhoafrická ministerka obrany Tandi Modiseová.

„Rusko nikdy nebolo kolonizátorom v Afrike a my to rešpektujeme. Rusko rešpektujeme aj z iného dôvodu: prispievaním a požičiavaním nezotročilo Afričanov. Preto veríme, že z hľadiska rozvoja má Rusko potenciál investovať, byť partnerom, rozvíjať ekonomiku, čo nás povedie k zníženiu chudoby, zníženiu závislosti,“ povedala.

Modiseová upozornila na súvislosť medzi rastúcou ekonomickou stabilitou a zintenzívnením demokratizačných procesov, pričom poznamenala, že ruský príspevok môže byť v tomto smere pre Afriku neoceniteľný.

Ministerka tiež poznamenala, že Juhoafrická republika sa zaujíma nielen o ekonomické otázky spolupráce s Ruskou federáciou. Podľa sú obe krajiny aj kultúrne spriaznené.

„Myslíme si, že vklad, skutočné investície do ekonomiky afrických krajín nielenže zlepšia ruskú ekonomiku, ale pomôžu aj nám pozdvihnúť sa. Máme úzke väzby, ktoré sa začali počas sovietskej éry, medzi krajinami existuje niekoľko dohôd. Dúfame, že tak, ako je Južná Afrika vnímaná ako suverénny štát, bude vnímané aj právo Ruska na obranu,“ zhrnula Modiseová.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.