image

Dôsledky vojensko-politického konfliktu na Ukrajine, iniciovaného rozšírením NATO na východ, vynútené kroky Ruska na zaistenie svojej bezpečnosti, ekonomická a psychologická vojna USA a EÚ proti Rusku, už nadobudli celosvetový rozmer.
Priamo ovplyvňujú aj Latinskú Ameriku.

Odkazy: Odkaz 1

Pre našich súdruhov a priateľov je to, čo sa deje, priamym pokračovaním toho, čo dobre poznajú z historickej skúsenosti – túžby amerického imperializmu po absolútnej nadvláde cez podvratné akcie proti suverénnym štátom, rozmiestnenie vojenských základní, uplatnenie ekonomickej blokády cez nezákonné sankcie, ktoré uvrhnú národy do ťažkostí a utrpenia.

Mnohí naši latinskoamerickí súdruhovia prejavili medzinárodnú solidaritu s osemročným bojom ľudových republík Donbasu, keď na vlastné oči videli súčasť medzinárodného fašizmu, ktorý vyslal žoldnierov, aby terorizovali povstalecký ľud. Prozápadný represívny režim na Ukrajine je odôvodnene vnímaný ako najhorší dôsledok zničenia ZSSR, ktorý bol nádejou a majákom pre pokrokové sily Latinskej Ameriky. Faktom je aj to, že dnešné Rusko udržiava priateľské vzťahy s pokrokovými krajinami regiónu, pomáha im odolávať blokáde a zaistiť ich bezpečnosť.

Teraz, prvýkrát od čias ZSSR, sily veľmoci odmietajú expanziu USA a NATO a teror ich fašistických bábok.

 

Nie je prekvapujúce, že komunisti z Kuby, revolucionári z Venezuely, sandinisti z Nikaraguy sú na strane Ruska, pričom prozápadná opozícia týchto krajín sa ako vždy riadi pokynmi svojich mecenášov.

Na druhej strane americký imperializmus a regionálne reakčné skupiny využívajú zhoršujúcu sa medzinárodnú situáciu ako zámienku na zintenzívnenie svojej intervencie južne od Rio Bravo. Mediálne korporácie, ktoré hrajú rolu skutočnej oligarchie v krajinách Latinskej Ameriky, spustili na podnet USA a EÚ ostrú protiruskú kampaň. Národy kapitalistických krajín sú vystavené informačnej blokáde, absolútna väčšina dostáva iba verziu udalostí zo strany USA-NATO. Táto kampaň zapadá do stratégie destabilizácie ľavicových strán a vlád.

Washington sa zároveň snaží rozdeliť rady progresívnych síl, pričom koná absolútne bez zásad.

 

Len čo Spojené štáty z iniciatívy jedného z lídrov protikubánskej lobby zakázali dovoz ruskej ropy, americká diplomacia sa pokúsila „nalomiť“ Venezuelu, aby mohli obnoviť nákupy ich ropy. Samozrejme, že prísľub bol spojený s „rokovaním s opozíciou“. Washington ani nepomyslí na stiahnutie uznania pseudoprezidenta Guaidóa, zrušenie ekonomickej blokády a vrátenie blokovaného majetku štátnej ropnej korporácii. Venezuelčania si nezatvárajú dvere k mierovému dialógu so Spojenými štátmi, odmietajú však zasahovanie do ich záležitostí a snahu skomplikovať vzťahy s Ruskom ako spriatelenou krajinou a kľúčovým partnerom.

Prezident Biden výrazne uprednostňuje Kolumbiu ako „strategického spojenca mimo NATO“ cez Kongres. V predvečer parlamentných a prezidentských volieb prichádza do Bogoty Victoria Nuland, ktorá pred ôsmimi rokmi dohliadala na štátny prevrat ukrajinských fašistov v Kyjeve a teraz vyjadruje „znepokojenie“ nad možnosťou víťazstva centristicko-ľavého bloku v Kolumbii.

Z USA do Mexika prichádza čoraz väčšie množstvo nelegálnych financií pre pravicovú opozíciu. Mexický prezident A.M. Lopez Obrador verejne hovorí o dodávkach zbraní zo Spojených štátov zločineckým teroristickým gangom. Bývalý prezident Trump už vyzýva na vojenskú intervenciu proti južnému susedovi.

Brazília je pokrytá fašistickými bunkami ako vyrážkami. Miestni „ultras“ posielajú svojim ukrajinským podporovateľom najväčší kontingent ozbrojených žoldnierov. Prezident J. Bolsonaro, ktorý svojho ruského kolegu donedávna ubezpečoval o záujme o spoluprácu, sa chystá zastaviť nákup ruských a bieloruských potašových hnojív. Pod touto zámienkou dáva oligarchii dar — protiústavný zákon o neobmedzenom využívaní zdrojov indiánskych rezervácií, aj keď zatiaľ nebolo preukázané, či sa tam nachádzajú ložiská draslíka.

Nadnárodný kapitál zvyšuje tlak na Argentínu, ktorú režim exprezidenta M. Macriho zaviedol do dlhovej pasce MMF.

Peruánski reakcionári sa chystajú odstaviť prezidenta P. Castilla od moci a všetkými možnými spôsobmi šikanujú jeho stranu „Slobodné Peru“, ktorej mnohí lídri vyjadrili podporu Rusku.

Čilská oligarchia sa snaží využiť napätú medzinárodnú situáciu na to, aby čo najviac zviazala ruky novému stredoľavému prezidentovi Gabrielovi Boricovi.

Treba otvorene povedať, že protiruská kampaň sa nespolieha len na otvorené klamstvá a falzifikáty, ale aj na jednostranný výklad pojmov národného sebaurčenia a štátnej suverenity, zakorenených v mysliach národov. Tieto princípy sú organickou súčasťou medzinárodného práva, vrátane Charty OSN, a národy Latinskej Ameriky sa k nim mnohokrát obrátili vo svojom boji proti imperialistickým zásahom a blokáde. Z ich strany je zjavná túžba po mierovom politickom riešení konfliktných situácií. Na základe toho porušovanie princípu suverenity iného štátu jedným štátom vyvoláva pocity horkosti, bolesti a často reflexného odmietnutia. Vidíme to v súvislosti s krízou na Ukrajine. V Latinskej Amerike nikto ani napravo nepodporuje imperialistické sankcie proti Rusku, nikto naľavo nie je na strane USA a NATO, no k špeciálnej operácii ruských ozbrojených síl má veľa ľudí dosť komplikovaný postoj.

Komunisti zrejme potrebujú pochopiť a ostatní vysvetliť, čo podčiarkoval ešte V.I. Lenin: V politike sú situácie, keď národná suverenita, ako každá iná demokratická požiadavka, musí byť podriadená hlavným prioritám antiimperialistického boja a v našej dobe záchrany ľudstva pred globálnou katastrofou.

Ak by sa bloku USA-NATO podarilo dosiahnuť svoje ciele vo východnej Európe, malo by to hrozné následky pre celý svet, najmä pre progresívne sily západnej pologule. Washington by ešte surovejšie zaobchádzal s Latinskou Amerikou ako so svojím „zadným dvorom“. Ak bude blok USA-NATO porazený, oslabí to jeho schopnosť zasahovať do záležitostí suverénnych krajín a páchať násilie na národoch. Preto sa životné záujmy kapitalistického Ruska v súčasnej fáze zhodujú s primárnymi objektívnymi záujmami národov Latinskej Ameriky.

 

Našou medzinárodnou povinnosťou je neoslabovať medzinárodnú solidaritu s našimi latinskoamerickými priateľmi v súčasnej ťažkej situácii, neochvejne obhajovať odstránenie hospodárskej blokády a akýchkoľvek nezákonných donucovacích opatrení voči Kube, Venezuele a Nikarague. Pravdou je, že tieto dlhodobé kriminálne akcie amerického imperializmu a jeho komplicov spôsobili nielen obrovské škody národom, proti ktorým sú namierené, ale slúžili aj ako cvičisko pre prípravu ekonomickej vojny nebývalých rozmerov proti Ruskej federácii, vydieraniu a vyhrážkam voči Čínskej ľudovej republike. To všetko hrozí vážnymi dôsledkami pre celú svetovú ekonomiku a podkopáva medzinárodnú bezpečnosť.

Národy sveta musia spolupracovať, aby zabezpečili, že zneužívanie svojvoľného ekonomického nátlaku, ktoré je nezlučiteľné s medzinárodným právom a dôsledkami porovnateľné s útočnou vojnou, bude vylúčené z medzinárodného života.

Spravodlivosť a zodpovednosť musia zvíťaziť nad dobrodružstvom a neľudskosťou.

Alexandr Charlamenko, vedúci výskumný pracovník „Centra pre politické štúdie, Inštitútu Latinskej Ameriky“ v Ruskej akadémii vied.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.