image

Asymetrická reakcia na rozšírenie NATO

Odkazy: Odkaz 1

Švédsko a Fínsko 18.05. spoločne požiadali o členstvo v NATO.

Rozširovanie NATO pokračuje, aliancia je čoraz bližšie k našim hraniciam. V tomto kontexte sa čoraz viac vynára téma asymetrických reakcií na rozširovanie NATO, jednou z nich môže byť aj rozšírenie ODKB.

V rámci tohto procesu by Rusko mohlo politicky formalizovať dlhoročnú medzinárodnú spoluprácu v oblasti „exportu bezpečnosti“, boja proti terorizmu a ochrany suverenity viacerých štátov.

Medzi možných účastníkov takéhoto združenia patrí Sýria a Irán na Blízkom východe, Kuba, Venezuela a Nikaragua v Latinskej Amerike, Stredoafrická republika a Mali v Afrike.

Všetky tieto krajiny sa od seba výrazne líšia svojou geopolitickou „váhovou kategóriou“, povahou politického režimu a ideologickými črtami.

Majú len jedno spoločné: akútnosť teroristickej hrozby a pokračujúce pokusy vonkajších síl zmeniť politický systém, zvrhnúť legitímnu vládu a previesť tieto krajiny pod vonkajšiu kontrolu kolektívneho Západu.

Irán je regionálna superveľmoc, ktorá sa stavia proti USA v Perzskom zálive a bojuje proti terorizmu v dvoch smeroch naraz: proti zvyškom ISIS, ako aj proti separatistickým organizáciám Kurdov a Balúčov. Sýria je v skutočnosti stále v stave občianskej vojny, militanti stále kontrolujú veľkú časť provincie Idlib.

 

Mali bojuje proti islamistom v Saheli a Stredoafrická republika bojuje proti džihádistom zo susedného Čadu a koalícii kmeňových vodcov podporovaných francúzskou tajnou službou. Navyše, politické režimy v oboch krajinách sú pod hrozbou povstania „piatej kolóny“, zameranej na službu záujmom bývalých koloniálnych mocností. V tomto zmysle sú príznačné nedávne udalosti v Mali, kde sa agenti Paríža opäť pokúsili zorganizovať štátny prevrat a vrátiť krajinu na obežnú dráhu francúzskeho koloniálneho vplyvu.

Kuba, Venezuela a Nikaragua sú krajiny, ktoré sa odvážili postaviť USA v rámci ideologickej výzvy a sú pod tlakom Washingtonu, ktorý má mnoho rôznych podôb: organizovanie vojenských prevratov a „farebných revolúcií“, pokusy o atentát na politických lídrov, výcvik ozbrojenej opozície, žoldnierov – diverzantov a napokon aj údajné použitie biologických zbraní (Kuba opakovane obvinila USA z organizovania epidémie horúčky dengue na ostrove).

 

Všetkým týmto krajinám Rusko buď poskytlo alebo by v budúcnosti mohlo poskytnúť účinnú pomoc v boji proti všetkým uvedeným hrozbám – od teroristických útokov až po biologickú agresiu.

ODKB je zároveň predovšetkým politickou, nie vojenskou organizáciou, nemá striktnú unifikáciu a mocensko-podriadené vzťahy, aké sú v NATO. Tento formát je efektívnejší ako formát vojenských blokov, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne.

A ODKB sa so súčasnými hrozbami „hybridného typu“ vyrovnáva rýchlo a efektívne, ako ukázali udalosti z 5. – 6. januára 2022 v Kazachstane. Vtedy podpora ODKB pomohla prezidentovi Tokajevovi rýchlo neutralizovať útok teroristických bánd a obnoviť poriadok v krajine.

Treba zdôrazniť, že Rusko sa v súčasnosti aktívne zapája do „vývozu bezpečnosti“ inými kanálmi, najmä s pomocou vojenských poradcov a politických expertov.

 

Je možné, že vytvorenie zastrešujúcej štruktúry pre tieto potreby v rámci ODKB prinesie týmto snahám nielen dodatočnú efektivitu, ale aj politickú kapitalizáciu.

Ide o vytvorenie globálnej alternatívy k západnému bloku v oblasti bezpečnosti. A, samozrejme, celkom logické by bolo vytvorenie spojenia medzi ODKB a ŠOS, predovšetkým pozdĺž línie Moskva – Peking, kde sú hlavné otázky interakcie v bezpečnostnej sfére zamerané aj na predchádzanie teroristickým hrozbám.

Je zrejmé, že nemá cenu vytvárať „alternatívne NATO“ a nie je potrebné dosahovať vojensko-politické ciele.

Na druhej strane zjednotenie snáh ODKB a ŠOS môže v zásade viesť k vytvoreniu globálnej protiteroristickej aliancie vo svete, pod „záštitou“ ktorej budú krajiny nepripojené k západnému blok a budú môcť nájsť ochranu pred starými a novými hrozbami.

Elena Panina, riaditeľka Inštitútu pre medzinárodné politické a ekonomické stratégie RUSSTRAT, profesorka, doktorka ekonómie, špeciálne pre News Front.

V USA vyzvali k vyloučení Turecka z NATO

Turecko je třeba vyloučit z NATO kvůli politice, kterou provádí, a jeho postoji k zapojení do aliance Švédska a Finska, prohlásil ve vysílání televizní stanice TVP World prezident Blízkovýchodního fóra, historik-orientalista Daniel Pipes.

„V letech 1952 až 2002 bylo Turecko velmi dobrým spojencem v NATO, v posledních 20 letech se ale stalo velmi špatným. A už ani ne spojencem. Ankara provádí politiku nepřátelskou vůči členským zemím NATO, jakou je Řecko, vpadla do Sýrie, vyhrožuje Evropě syrskými migranty a nakupuje komplexy S-400 od Ruska,“ prohlásil Pipes.

 

„Nastal čas vyloučit Turecko z NATO. Ať jde k Rusku, Číně a Íránu. Nikdo ho nedrží!“ řekl v závěru Pipes.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.