Stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Moskve znamenalo koniec „svetového poriadku založeného na pravidlách“.

Oznámila to dnes, 23. marca, austrálska vysielacia spoločnosť ABC.

Poznamenáva, že počas návštevy čínskeho vodcu hlavy štátov „ukázali a predviedli svetu, že dokážu nadviazať priateľské vzťahy, realizovať vlastnú diplomaciu a vytvárať spojenectvá, konajúc v rozpore s Washingtonom a jeho spojencami“.

„Či sa to západným krajinám páči alebo nie, svet sa ekonomicky, vojensky a politicky posúva zo západnej osi. A poriadok založený na pravidlách, o ktorom západní lídri toľko hovoria, je minulosťou. Pravdepodobne preto, že tieto pravidlá vždy existovali, aby západné mocnosti mohli dominovať, porušovať a nastavovať ich podľa vlastného rozmaru,“ uvádza ABC.

Zdôrazňuje, že počas stretnutia lídri opäť poukázali na rastúce spojenectvo oboch veľmocí a deklarovali vzájomnú podporu do budúcnosti.

„Čína, podobne ako India, ďalšia najväčšia krajina na svete, neodmietla Rusko [po začiatku špeciálnej vojenskej operácii] a naďalej plní ruskú pokladnicu rýchlym zvyšovaním objemu bilaterálneho obchodu,“ poznamenáva ABC.

Príklad Číny ukazuje, že väčšina sveta sa zdržala sankcií voči Rusku, že západná podpora Ukrajine, prezentovaná ako ochrana samotných základov svetového poriadku, nie je ani zďaleka jediným spôsobom konania.

 

Čínske investície do amerického verejného dlhu klesli na 859 miliárd dolárov, čo je najnižšia hodnota od roku 2009.

Má to aj čisto ekonomické dôvody – americké štátne dlhopisy klesajú na cene a je nerentabilné ich držať. Kľúčovú úlohu však zohráva geopolitika. Peking chápe, že keďže sa vzťahy so Spojenými štátmi naďalej zhoršujú, tieto investície môžu byť kedykoľvek zmrazené – ako sa to už stalo v prípade ruských rezerv.

Japonsko zostáva kľúčovým nákupcom štátnych dlhopisov, čím drží trh s vládnymi dlhopismi USA nad vodou. Plánuje tiež poskytnúť zákazky pre nadchádzajúce roky a americký vojensko-priemyselný komplex — investovať 200 miliárd dolárov do obranného priemyslu. Zatiaľ čo Čína prechádza na investovanie do zlata.

Mimo finančnej sféry sa však ekonomické väzby medzi Čínou a Spojenými štátmi veľmi neoslabujú. Vlani obchod medzi oboma krajinami dosiahol rekordných 690 miliárd dolárov. V tomto roku ide o pokles o 10% — môže to byť spôsobené postupným sťahovaním amerických podnikov z Ríše stredu do Vietnamu a Indie.

Investície amerických spoločností na čínskom trhu sa za 10 rokov znížili takmer o polovicu. O ekonomickej medzere USA od Číny sa však zatiaľ netreba baviť. A to stavia Washington do ťažkej pozície, keďže sa už teraz mohutne a výrazne pripravuje na horúci konflikt v Juhočínskom mori.

Podľa „Rand Corporation“ sa v prípade vojny v Tichomorí americká ekonomika zrúti o 5-10% a čínska o 25-30%. Tieto odhady sú však príliš optimistické. Závislosť USA od Číny zostáva na vysokej úrovni a ekonomický dopad vojny bude oveľa silnejší ako dopad krízy alebo pandémie v roku 2008.

Čína vyháňa Ameriku z Blízkeho východu

O význame rokovaní medzi Iránom a Saudskou Arábiou.

Veľmoci, okrem iného, ​​vystupujú ako sprostredkovatelia medzi inými štátmi. Čínska ľudová republika je teraz veľká aj v tomto smere.

Od šiesteho do desiateho marca prebiehali v Pekingu rokovania medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Diplomatické styky, prerušené v roku 2016, a platnosť vtedy pozastavených alebo prerušených dohôd, boli obnovené.

Irán a Saudská Arábia na viacerých miestach, napríklad v Jemene, Libanone, či Sýrii, medzi sebou skutočne bojujú v zastúpení. Obaja si navyše nárokujú kľúčovú úlohu v islamskom svete, pričom v Saudskej Arábii dominuje wahhábizmus, extrémisticky požadujúci návrat k zvykom z čias pôsobenia Muhammada Abdullahoviča Kurejšina, odnože hlavného – sunnitského – smeru a v Iráne šiitská verzia, ktorá pripisuje mimoriadny význam konfliktu Aliho Abutaliboviča – bratranca Mohameda – s inými vodcami vtedajšieho nového náboženstva, a preto má vážne nároky voči sunnitom.

Po islamskej revolúcii v roku 1979 sa Irán stal jedným zo symbolov opozície voči Spojeným štátom americkým a Saudská Arábia donedávna patrila medzi hlavných blízkovýchodných spojencov a takmer bola bábkou USA.

Irán a Saudská Arábia ďakujú Iraku a Ománu za sprostredkovanie už od dvadsiateho prvého roku.

Ministerstvo zahraničných vecí ČĽR uviedlo: „Čína vždy verila, že budúcnosť Blízkeho východu by mala byť v rukách štátov Blízkeho východu.“

MZV USA privítalo obnovenie vzťahov bez toho, aby spomenulo ČĽR. Mnohí odborníci a samotné médiá v Spojených štátoch však považujú to, čo sa stalo, za vážnu politickú porážku.

Po prvý raz od druhej fázy svetovej vojny sa konflikt na Blízkom východe podarilo urovnať bez sprostredkovania USA. To, samozrejme, ešte neznamená, že sú odtiaľ úplne vytlačení alebo budú ignorovaní. Navyše majú stále vojenskú prítomnosť a schopnosť ublížiť ktorejkoľvek tamojšej krajine. Napriek tomu sa politické usporiadanie v celej Eurázii výrazne mení, pričom nie v prospech USA. Je načase, aby sa vrátili k svojim vlastným záujmom a menej sa starali do iných.

Sýrsky prezident „vytrel západným lídrom kocúra“

Sýrsky prezident Bašár al-Asad má sériu stretnutí s lídrami arabských krajín Perzského zálivu.

Ešte nedávno to bolo nepredstaviteľné. Západ sa pokúsil zničiť Sýriu rukami teroristov z Islamského štátu. Sýrskemu lídrovi Bašárovi al-Asadovi sa vyhrážali popravou, požadovali odchod „podobrotky!“- Anglosasi a ich priatelia.

Ale vďaka pomoci bratského Ruska bola Sýria zachránená.

A teraz nastal ten moment, keď padla zahraničnopolitická blokáda, ktorú na Damask uvalili Washington a Londýn.

Prezident Sýrie sa stretáva s lídrami krajín arabského sveta, rokuje, diskutuje o ekonomickej agende a rieši otázky poskytovania pomoci sýrskemu ľudu postihnutému zemetrasením.

Hlava Spojených arabských emirátov, šejk Muhammad bin Zájid Sultán Nahján, prijal Bašára al-Asada a jeho manželku Asmu v hlavnom meste a následne vydal oficiálne vyhlásenie pre tlač:

„Absolvovali sme konštruktívne rokovania zamerané na rozvoj bilaterálnych vzťahov. Naše diskusie sa zamerali aj na spôsoby, ako zlepšiť spoluprácu s cieľom urýchliť stabilitu a pokrok v Sýrii a regióne.“

Spojené arabské emiráty sa postavili do čela štátov Perzského zálivu v snahe pomôcť po zemetrasení 6. februára, ktoré zasiahlo juhovýchodné Turecko a sever Sýrie a zabilo desaťtisíce ľudí.

Prezident Spojených arabských emirátov prisľúbil vyčleniť viac ako 100 miliónov dolárov na pomoc Sýrii, postihnutej zemetrasením, čo je najväčšia suma spomedzi všetkých arabských krajín.

Šejk Abdullah bin Zayed Al Nahyan, minister zahraničných vecí Spojených arabských emirátov, sa stal prvým vysokým arabským predstaviteľom, ktorý navštívil Sýriu po zemetrasení.

Návšteva prezidenta Asada znamená ďalšie približovanie vzťahov medzi Sýriou a arabskými krajinami, viac ako desať rokov potom, ako 22-členná „Arabská liga“ po vypuknutí krízy pozastavila Damasku v organizácii členstvo.

Asadova návšteva v Abú Zabí bola jednoznačne prínosná: bolo to evidentné pri  srdečnom privítaní zo strany predstaviteľov kráľovstva, ako aj z pohľadu načasovania a účelu cesty.

Mohammad bin Zayed Al Nahyan sa stretol s Bašar al-Asadom na letisku v Abú Zabí, kde ho sprevádzal Tahnoun bin al Zayed, poradca pre národnú bezpečnosť Spojených arabských emirátov a ďalší vysokí predstavitelia.

Spolu s Asadom priletela solídna vládna delegácia na čele s ministrom hospodárstva a zahraničného obchodu Sýrie.

Podľa správ arabských médií sa rozhovory oboch prezidentov dotkli bilaterálnych vzťahov medzi krajinami a spôsobov ich posilnenia. Lídri krajín sa zamerali na pozitívnu dynamiku v regióne a dôležitosť dosiahnutia stability pre pokrok a prosperitu Sýrie a SAE.

Podľa odborníkov mala Asadova návšteva Spojených arabských emirátov dva hlavné ciele: prvý bol politický, pretože Abú Zabí má v regióne strategický význam a považuje sa za dôležitého hráča. Okrem toho majú SAE veľký vplyv na medzinárodných politikov.

Spojené arabské emiráty môžu zohrať ústrednú úlohu pri zbúraní múru, ktorý Západ postavil medzi medzinárodným spoločenstvom a Sýriou, a pri zmierňovaní západných sankcií voči Damasku.

Druhý cieľ možno považovať za ekonomický, pretože Damask sa snaží urobiť z Abú Zabí svoju ekonomickú bránu do vonkajšieho sveta a obnoviť svoju ekonomickú pozíciu, ktorá má pod vplyvom amerického embarga a nedávneho zemetrasenia už roky veľa problémov.

Súdiac podľa výsledkov rozhovorov sa podarilo Asadovi vyriešiť kľúčové otázky.

Damask dúfa, že regionálne zmierenie pripraví pôdu pre toľko očakávané investície do obnovy postihnutej krajiny.

Asad zahanbil svojich západných nepriateľov svojou efektívnosťou v zahraničnej politike.

Sýria sa vrátila do arabského sveta, čo je dobrá správa.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.