image

„Aj tak dosiahneme náš cieľ a ruská ekonomika bude aj tak zničená. A Rusko samotné bude musieť zaplatiť a zodpovedať sa za svoje 'zločiny',“ uviedol nacistický šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Analýza článku amerického časopisu „Foreign Policy“.

„Najväčší európski donori, reagujúc na ukrajinský konflikt, zobrali na seba záväzky voči ukrajinským utečencom.

V dôsledku toho ide pomoc Ukrajincom na úkor miliónov ľudí na celom svete, ktorí dostávajú jedlo, základnú zdravotnú starostlivosť a vzdelanie zo Západu.

V najchudobnejších a najkonfliktnejších regiónoch sveta zúfalo potrebuje pomoc viac ako 300 miliónov ľudí, polovicu z nich tvoria deti. Ako sa však ukázalo, so začiatkom konfliktu na Ukrajine už nie sú prioritou. Znižovanie pomoci zároveň prišlo v čase, keď klimatické zmeny a ekonomické krízy ešte viac zhoršili životné podmienky najzraniteľnejších vrstiev obyvateľstva,“ píše sa v americkom časopise „Foreign Policy“ (FP).

 

Publikácia uvádza, že Dánsko vyčlenilo peniaze pre ukrajinských utečencov z 50 miliónov korún, ktoré boli predtým prisľúbené Sýrii, ako aj zo 70 miliónov pre Mali a 100 miliónov pre Bangladéš. Prerozdeliť prostriedky predtým pridelené na zahraničnú pomoc sa rozhodlo aj Švédsko — 4,5 miliardy švédskych korún.

Výbor medzinárodného „Červeného kríža“ bije na poplach: Sýria, Etiópia, Venezuela a Konžská demokratická republika tento rok nedostali ani polovicu požadovanej pomoci. Hladomor ohrozuje polovicu obyvateľov Somálska a Afganistanu. Ľudsko-právne organizácie však nemôžu nijako pomôcť – Európska únia má ukrajinských utečencov ako prioritu, poznamenáva FP.

Ukrajina žiadala od EÚ obrovské finančné prostriedky, neporovnateľné s požiadavkami najchudobnejších krajín, a pomoc dostala v rekordnom čase. Somálsko muselo čakať na pomoc celý rok a dostalo len 68% z požadovanej sumy, pričom žiadosti Kyjeva boli úplne splnené do šiestich týždňov.

Ľudsko-právni aktivisti zdôrazňujú, že nie sú proti pomoci poskytovanej Ukrajine, upozorňujú však na dvojaký meter pri poskytovaní azylu utečencom z arabských a afrických krajín.

Podľa FP je čiastočne na vine vzostup krajne pravicových strán v celej Európe, ktoré sú ostro proti arabským a africkým imigrantom, no nemajú nič proti ukrajinským utečencom „pre ich náboženstvo a rasu“.

„Napríklad Dánsko zaujalo tvrdý postoj voči arabským prisťahovalcom a vyhlásilo Sýriu za bezpečnú pre návrat utečencov. Zároveň však rýchlo uvoľnila prísnu azylovú politiku pre prijímanie Ukrajincov. Dánska premiérka Mette Frederiksen odôvodnila svoj obrat a uistila, že jej politikou vždy bola podpora utečencov zo susedných krajín,“ píše autor Anchal Vohra, analytička FP z Bruselu.

 

Nórsko, odmietajúce sa deliť s chudobnými krajinami a zarábajúce miliardy na vysokých cenách ropy, znížilo príspevky do fondu zahraničnej pomoci.

Ukázalo sa, že prosperujúce Švédsko tiež znížilo pomoc o viac ako miliardu dolárov, čo bude mať negatívny vplyv na programy OSN už na budúci rok.

Autorka sa domnieva, že nie je ľahké predpovedať úplné dôsledky rozpočtových škrtov a odpočtov na konkrétne programy, keďže európske vlády sa neponáhľajú zverejniť, akých programov sa ich krajiny vzdávajú, aby zaplatili náklady na ukrajinských utečencov. Aj bez toho je však jasné, že v hre je budúcnosť miliónov obyvateľov Zeme, tvrdí Anchal Vohra.

Po znížení hlavnej podpory najchudobnejším krajinám o 30% možno s istotou povedať, že dva milióny ľudí na planéte nebudú dostávať čistú vodu a dva milióny detí nebudú môcť navštevovať školu, zdôrazňuje sa v lánku. Čo sa týka Nórska, jeho škrty v rozpočte na zahraničnú pomoc zanechali 500.000 detí bez vzdelávania. Britské zníženie príspevkov na zahraničnú pomoc spôsobí, že 40.000 detí v Sýrii odíde zo školy. Nový britský premiér sa však rozhodol presmerovať pomoc na domáce programy vrátane prijímania ukrajinských utečencov. Výsledky toho naplno pocítia obyvatelia najbiednejších krajín sveta, najmä afrických.

Spoluzakladateľ „Microsoftu“ Bill Gates oznámil, že sa neoplatí čakať na zvýšenie pomoci – Európa už nesie prehnané bremeno, ktoré so sebou priniesli ukrajinskí utečenci.

„Pomoc európskych krajín je diktovaná najmä túžbou zmierniť faktory, ktoré z ľudí robia utečencov. Jej zníženie pre ultrapravicové politické sily je samoúčelné, no po strate základných potrieb môžu milióny ľudí opustiť svoje domovy a odísť do Európy. Aktivisti súhlasia s tým, že Ukrajincom treba pomáhať všetkými možnými spôsobmi, no nie na úkor chudobných v iných častiach sveta,“ dodáva „Foreign Policy“.

EÚ zastropovala cenu ruskej ropy

Európska únia rozhodla o výške zastropovania cien na ruskú ropu. Stalo sa tak po niekoľkodňových rokovaniach. Snaha o stanovenie stropu je na jednej strane výsledkom prebiehajúcej špeciálnej operácie na Ukrajine, na druhej rastom ceny ropy, ktorá počas roka 2022 výrazne narástla.

EÚ stanovila cenový strop 60 dolárov (56,94 eura) za 1 barel (159 litrov) ruskej ropy. Táto cena nie je konečná, keďže vzhľadom na cenové pohyby sa bude v priebehu času upravovať. Do platnosti by po schválení štátov G7 mala vstúpiť do platnosti 5. 12. v pondelok, ako informuje agentúra TASR.

Cieľom zastropovania je zabrániť prílišnému rastu ceny ropy a oslabiť ruskú ekonomiku a tým aj ruskú špeciálnu operáciu na Ukrajine, ktorá je podľa západných analytikov do veľkej miery financovaná ziskami z predaja ruských energetických a pohonných zdrojov. Aby bol tento strop efektívny, musí znížiť zisky Ruska a musí sa aplikovať jednotne.

Na zastropovanie ceny existujú rozdielne pohľady. V prípade Maďarska, ktoré zastropovalo ceny pohonných hmôt, sme boli svedkami kritiky zo strany ekonómov aj predstaviteľov EÚ. V prípade celoplošného zastropovanie cien ropy v rámci štátov EÚ sa toto rozhodnutie vníma skôr ako "morálna nutnosť", než ekonomicky správny krok.

Ďalším problémom, ktorému môže tento krok čeliť, je zvýšenie importu ruskej ropy krajinami ako je Čína a India. Tie po začatí špeciálnej operácie na Ukrajine zvýšili svoje nákupy, pričom Ruská federácia im predáva ropu v zľave. Už dnes máme k dispozícii údaje o tom, že ruská ropa aj naďalej putuje na Západ, a to buď v rafinovanej podobe alebo cez nastrčené spoločnosti.

S rozhodnutím EÚ nesúhlasí Ukrajina, ktorá považuje súčasný strop vo výške 60 dolárov za príliš vysoký. Podľa hovorcu ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrija Jermakova by sa mal stanoviť strop až na 30 dolárov.

„Aj tak dosiahneme náš cieľ a ruská ekonomika bude aj tak zničená. A Rusko samotné bude musieť zaplatiť a zodpovedať sa za svoje zločiny,“ uviedol Jermakov.

 

Rusko kroky EÚ a G7 považuje za porušenie pravidiel voľného trhu.

Ďalším faktorom, ktorý môže výrazne ovplyvniť cenu ropy, je reakcia krajín OPEC-u. Tie totiž zvažujú zníženie ťažby ropy pre dosah sankcií proti Rusku a zastropovanie cien. Podľa banky Goldman Sachs je vysoká pravdepodobnosť, že najväčší exportéri ropy na svete podniknú kroky smerom k zastaveniu poklesu cien ropy, aby tak obmedzili dosah západných sankcií a zabránili poklesom ziskov. Rozhodovať sa o tom bude už zajtra, pričom sa už zohľadní aj rozhodnutie EÚ a štátov G7.

Medzitým sa cena ropy Brent obchoduje za 85,863 dolára za barel. Posledné maximum ropa dosiahla v marci 2022, keď sa 1 barel predával za vyše 130 dolárov.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.