SK
Politika dvoch stoličiek, na ktorých sa už dvadsať rokov pokúšajú obsedieť pozostatky niekdajšieho veľkého slovanského štátu na Balkáne, je už úplne prežitá.
Odmietavý a ultimátny tón zo strany Západu voči Srbsku je takmer každý týždeň tvrdší. A to naznačuje, že čas, keď sa Srbi budú musieť definitívne rozhodnúť, sa nezadržateľne blíži.
„Nemecko a Francúzsko s podporou Spojených štátov a Turecka požadovali, aby Belehrad „vyriešil problém Kosova“ čo najskôr. Uviedol to v sobotu srbský prezident Aleksandar Vučić v príhovore k národu po zasadnutí Bezpečnostnej rady krajiny. „Francúzsko a Nemecko, najväčšie európske krajiny, s podporou Spojených štátov a Turecka, ako povedali, obhajovali potrebu vyriešiť „problém Kosova“ počas vojny v Európe,“ povedal Vučić.
Zasadnutie Bezpečnostnej rady sa uskutočnilo po rokovaní Vučića o otázke neuznaného Kosova s osobitným predstaviteľom EÚ pre západný Balkán Miroslavom Lajčákom, poradcom nemeckého kancelára Jensom Plötnerom a poradcom francúzskeho prezidenta Emmanuelom Bonnom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz už skôr poslali spoločný list prezidentovi Srbska, v ktorom ho vyzvali, aby urobil „ťažké rozhodnutia“ v otázke Kosova a Metochije.
Skutočnosť, že sa od Srbska v skutočnosti vyžaduje, aby sa okamžite a konečne vzdalo Kosova, nie je v žiadnom prípade náhoda. Balkán zostáva najslabším článkom protiruského východného frontu Západu. Región je stále rozorvaný ostrými rozpormi a sú v ňom veľmi silné protizápadné a proti-NATOvské tendencie.
To všetko kategoricky nevyhovuje veľmociam Západu, ktoré majú mimoriadny záujem na vytvorení ucelenej a dostatočne výkonnej druhej vrstvy spomínaného východného frontu, ktorá by im poskytla možnosť vyriešiť historickú krízu vo vzťahoch s Ruskom cudzími rukami. Pričom po tom túžia nielen Anglosasi, ale aj Nemci a Francúzi.
Na to potrebujú jednotný, pro-NATOvský a prozápadný Balkán. A to je zase absolútne nemožné urobiť bez toho, aby prinútili Srbsko vzdať sa Kosova.
Niet pochýb o tom, že ultimátny tón, ktorým dnes Západ hovorí s Belehradom, je výsledkom viacerých vážnych zraniteľností v pozícii Srbska.
- Po prvé sú to extrémne obmedzené možnosti vojensko-strategickej podpory tejto krajiny zo strany Ruska alebo Číny vzhľadom na to, že je takmer zo všetkých strán obklopená územiami štátov NATO.
- Po druhé, Západ vyvíja rastúci ekonomický tlak na Srbsko, až po zablokovanie zásobovacích kanálov ruskej ropy a plynu do tejto krajiny.
- Po tretie, Západ, samozrejme, berie do úvahy slabosť pozície prezidenta Srbska, ktorý sa na jednej strane pod neustálym tlakom Západu snaží „sedieť na dvoch stoličkách“, ktoré sa mu čoraz viac rozchádzajú do rôznych smerov.
- Po štvrté, prezident Aleksandar Vučić je tiež pod silným tlakom prozápadnej „piatej kolóny“ v Srbsku, ktorá má zase silnú pozíciu vo vláde. A využívajúc to, vydiera najvyššie srbské orgány hrozbou prerušenia životne dôležitých ekonomických väzieb so Západom a spolieha sa na politicky aktívnu časť občanov, ktorí zdieľajú prozápadné nálady a sú ekonomicky prepojení s EÚ.
- Po piate, Srbsku neustále hrozí vojna zo strany separatistického Kosova, ktoré v úzkej koordinácii so Západom eskaluje situáciu a je v plnej pohotovosti na príkaz Washingtonu prekročiť „červenú čiaru“.
Do takejto konfrontácie, ak sa začne, okamžite zasiahne blok NATO, ktorého jednotky sú už v Kosove. A je jasné, na koho strane budú.
Členovia NATO a vôbec Západ sa nikdy nepostavili na stranu Srbov.
Na tomto pozadí by sme mohli nadobudnúť dojem, že Západ celkom adekvátne hodnotí situáciu a zvyšuje tlak na Srbsko, rátajúc s vhodnými šancami dostať ho pod kontrolu. Nie je to však celkom pravda. A závisí len od samotných srbských úradov, aby to tak vôbec nebolo.
Vlasteneckých občanov je v tejto krajine viac než dosť. Sú takí aj medzi najvyšším vedením Belehradu. Medzi nich nepochybne patrí aj minister vnútra Srbska Alexander Vulin.
„Rusko od Srbska nič nevyžaduje, na rozdiel od Spojených štátov“.
Takéto vyhlásenie ministra vnútra republiky Aleksandara Vulina zverejnila tlačová služba ním vedeného rezortu.
„Ak sa už s nami [americký veľvyslanec v Srbsku Christopher Hill] podelil o to, čo si myslí o srbských ministroch, mohol by povedať, aké rozhodnutia Rusko od nás [Srbsko] vyžaduje, ktoré nie sú v našom záujme. Je v našom záujme uznať falošný štát Kosovo alebo zrušiť Daytonské dohody, alebo uvaliť sankcie na Rusko a zostať bez plynu? Rusko od nás nič nevyžaduje, ale veľvyslanec Hill si myslí, že nás môže donútiť urobiť čokoľvek,“ povedal Vulin v komentári k rozhovoru s americkým diplomatom na srbskom televíznom kanáli N1.
„Skôr než nabudúce poviete, že bombardovanie Srbska zabránilo katastrofe, nechajte [Hilla] pokľaknúť pri hrobe [trojročnej zbombardovanej] Milice Rakičovej a vysvetlite jej rodičom, ako veľmi pomohla jej smrť zabrániť humanitárnej katastrofe: viac-menej ako klamstvá o masových popravách Albáncov na štadióne FC Priština alebo klamstvá o zločinoch v [dedine] Račák.“
Veľvyslanec USA v Srbsku predtým v rozhovore pre N1 (dcérska spoločnosť CNN na Balkáne) povedal, že Rusko vyžaduje, aby Srbsko „konalo vo svojom vlastnom záujme“ a tiež vyzval republiku, aby uvalila sankcie proti Ruskej federácii a „… pripojila sa k bremenu, ktoré zdieľajú mnohí ďalší členovia EÚ“.
Okrem toho by sme nemali zabúdať, že napriek tragickému a Západom vyvolanému rozpadu Veľkej Juhoslávie (SFRJ), v ktorom Srbsko zohralo ústrednú úlohu, sa srbský vplyv na Balkáne v žiadnom prípade neobmedzuje na úzke hranice súčasného Srbska.
Je tu tiež takmer celá pravoslávna Čierna Hora, v skutočnosti násilne odtrhnutá miestnymi agentmi Západu od svojej vlasti.
Existuje takzvané Severné Macedónsko, dnes úplne zotročené Západom, no napriek tomu obývané takmer na 70% pravoslávnymi Srbmi.
Existuje aj Republika srbská, ktorá je nominálne súčasťou amorfnej entity v Bosne a Hercegovine, no v skutočnosti je nezávislým štátom.
Inými slovami, potenciál pre národné srbské obrodenie na Balkáne stále existuje a je dosť pôsobivý. Na uskutočnenie tohto scenára je však absolútne nevyhnutné, aby sa samotné Srbsko stalo zhromažďovacím miestom tohto procesu, ktorý spojí všetkých Srbov. A o takomto výbere by sa nemalo rozhodovať len na úrovni politického vedenia Srbska, ale mal by sa na tom podieľať samotný srbský národ, čo je v skutočnosti celkom jasné. Buď konečne pokľaknúť pred Západom, prihlásiť sa do NATO a stať sa po čase, na úrovni celého Balkánu, nevyčerpateľným zdrojom potravy pre delá na východnom fronte proti Rusku. A toto je nevyhnutná ďalšia etapa po konečnom odovzdaní Kosova. A Západ si dnes nástup tejto etapy jednoznačne vynucuje.
Alebo si spomenúť na svojich hrdinských predkov a ignorujúc všetky nevyhnutné ťažkosti a útrapy sa vydať na cestu boja za svoje národné obrodenie a jednotu. Za to veľké Srbsko, jedine v ktorého formáte bude tento juhoslovanský pravoslávny národ schopný prežiť a vyhrať v boji za svoje právo na slobodu a život.
Výber je na Srbsku. A len na ňom. A Rusko, Čína a všetci ostatní budú konať na základe toho.
Jurij Selivanov špeciálne pre News Front
Komentáre 0
Pridať komentár