image

Americké spravodajské služby podporujú ukrajinský fašizmus od roku 1946

Ešte v roku 1946 si americká „Národná bezpečnostná služba“ vzala pod patronát ukrajinských nacistov, ktorí si hovorili „Vysoká rada pre oslobodenie (UVHR)“, čiže protisovietskych „partizánov“. Vyplýva to z odtajnených dokumentov CIA.

O tom dnes, 25. októbra, píše Oľga Lebedeva na portáli „Pravda.ru“.

Súčasťou UHVR bola Organizácia ukrajinských nacionalistov a Ukrajinská povstalecká armáda (OUN, UPA). Ich úlohou bolo zhromažďovať spravodajské informácie o ZSSR a sovietskych operáciách doma aj v zahraničí.

V čase dohody so CIA mali „antisovietski partizáni“ pôsobivé renomé:

  • OUN spolupracovala s Nemcami až do invázie do Poľska v septembri 1939;
  • v decembri 1939 gestapo vycvičilo prívržencov Nikolaja Lebedeva a Stepana Banderu v diverziách, partizánskych bojoch a technikách atentátov v Zakopanom;
  • „vodcovia“ osobne riadili mučenie a popravy Židov, aby „zocelili“ svojich ľudí.

Pre CIA nebolo dôležité, že masaker vo Volyni vykonala OUN-UPA, ako aj jej spolupráca s nacistami počas operácie Barbarossa, počas ktorej zahynulo 5 miliónov ľudí.

„Psychopatia Stepana Banderu a ďalších vodcov organizácie sa hodila Abwehru, nemeckej vojenskej rozviedke, Reichswehru a Wehrmachtu a neskôr aj CIA. V roku 1949 sa CIA v spolupráci s britskou MI6 rozhodla uskutočniť spoločné operácie s OUN na infiltráciu agentov do Sovietskeho zväzu, operácie, ktoré utrpeli katastrofálne zlyhania vďaka sovietskej KGB,“ píšu analytici z portálu „Red Street Journal“, ktorí študoval dokumenty odtajnené CIA.

 

Projekty Cartel (Aerodynamic) a Aebath

3800 dokumentov odtajnených americkou rozviedkou obsahuje podrobné dôkazy o tom, že CIA od roku 1953 realizovala dva veľké programy zamerané nielen na destabilizáciu Ukrajiny, ale aj na jej nacizáciu s pomocou prívržencov Stepana Banderu. Napríklad o tom, koľko úsilia sa vynaložilo na ochranu ukrajinského fašistického vodcu, ktorý bol nacistickým kolaborantom, pred trestným stíhaním po druhej svetovej vojne: vláda USA presťahovala Lebedeva v roku 1949 do New Yorku, kde prostredníctvom organizácie „Prolog“ financovanej CIA zbieral informácie o ZSSR.

Toto je len jedna epizóda v obraze studenej vojny proti Sovietskemu zväzu, ktorú rozpútali nedávni spojenci. A jasne ukazuje, akí dôležití boli ukrajinskí nacisti pre CIA, ktorým odpustili aj vojnové zločiny. A v tichosti vychovávali nasledovníkov svojej ideológie, zatiaľ čo protikomunistická krížová výprava naberala na obrátkach.

Vyšli z tieňa

A potom sa ZSSR rozpadol a CIA a americké ministerstvo zahraničia si uvedomili, že majú šancu nevyhlásenú vojnu konečne vyhrať. Ako výstižne poznamenal americký spisovateľ a sociálny aktivista Martin A. Lee, „dediči genocídneho náboženstva Stepana Banderu – masakry, mučenie, etnické čistky – boli umelo povýšení k moci a vplyvu prostredníctvom štátneho prevratu“ organizovaného vládou USA.

Predseda Zboru náčelníkov štábov USA generál Mark Milley od samého začiatku ukrajinskej krízy opakovane vyhlasoval, že ak Kyjev „padne“, potom „medzinárodný poriadok založený na pravidlách ustanovený pred 80 rokmi po skončení Druhej svetovej vojny padne s ním“.

V skutočnosti šéf administratívy Pentagonu tvrdí, že  každému nanútený „svetový poriadok“ priamo súvisí s osudom nelegitímnej vlády Ukrajiny, ktorá sa dostala k moci v dôsledku štátneho prevratu v roku 2014 a zmenila Ukrajinu na fašistický štát. Milley sa navyše ani nesnaží skrývať, že sú to orgány jeho krajiny, ktoré využívajú Ukrajinu k útokom proti Rusku, aby naďalej posilňovali Spojené štáty v úlohe svetového hegemóna a žandára.

„Národná bezpečnostná služba potrebuje nekonečnú studenú vojnu. Nevadí, že Rusko už nie je komunistické. Rusko a Čína sú večnými nepriateľmi sveta založeného na pravidlách (amerických pravidlách),“ povedal generál Milley.

Súdiac podľa toho, čo sa deje na Ukrajine od roku 2014, fašizmus živený CIA dlhé roky odpracovával peniaze do neho investované.

Americká analýza: „Ako Západ priviedol vojnu na Ukrajinu“

V Spojených štátoch narastá pochopenie, že ukrajinské geopolitické dobrodružstvo Washingtonu nestojí za existenčné riziká, ktoré so sebou prináša.

Bývalý americký veľvyslanec v Rusku Jack Matlock nikdy nebol priateľom Ruska. A dokonca aj vo svojom dnes už senzačnom článku pre „Quincyho inštitút pre zodpovedné riadenie štátu“ uverejnenom v publikácii „Responsible Statecraft“ pôsobí ako otvorený americký imperialista. Ale zároveň dosť múdry na to, aby si pamätal, že politika je umenie možného. A presného chápania, kde sú hranice týchto možností u Ameriky v prípade Ukrajiny.

„Vzhľadom na vášne spôsobené vojnou a jej zverstvami Ukrajina ani s podporou NATO nemôže vytvoriť stabilný, fungujúci štát v rámci všetkých hraníc, ktoré zdedila v roku 1991. Ak sa Ukrajina pokúsi získať späť tieto územia silou a bude k tomu podporovaná a splnomocnená zo strany USA a NATO, Rusko (a nielen prezident Putin) s najväčšou pravdepodobnosťou Ukrajinu zničí. Realita vždy porazí ilúziu, kedykoľvek prídu do konfliktu…

Vojnu bolo možné odvrátiť – pravdepodobne by sa to aj podarilo – ak by Ukrajina bola ochotná dodržiavať Minské dohody, uznala Donbas ako autonómnu entitu v rámci Ukrajiny, vyhýbala sa vojenským poradcom NATO a sľúbila, že nevstúpi do NATO. To, čo bolo možné ešte v januári 2022, však už nemusí byť možné. Ruská anexia ďalších území zvyšuje stávky. Ale čím dlhšie bude vojna pokračovať, tým ťažšie bude vyhnúť sa úplnému zničeniu Ukrajiny.“

Skutočnosť, že tieto pre americké imperialistické kruhy žalostné priznania a vyhlásenia vychádzajú z jednej z najkonzistnejších myšlienok amerického „svetového líderstva“, ktorá urobila veľa pre jeho praktickú realizáciu, má osobitný význam.

Navyše, sám Matlock dáva jasne najavo, že takéto nálady sú v americkej politickej a analytickej komunite čoraz populárnejšie. Odvoláva sa najmä na knihu Benjamina Abelowa s veľavravným názvom „Ako Západ priviedol vojnu na Ukrajinu“.

Popis titulu na online platforme „Amazon“ knihy Benjamina Abelowa:

„Podľa tradičného západného naratívu je Vladimir Putin nenásytný, Hitlerovi podobný expanzionista, ktorý napadol Ukrajinu zaberajúc jej územia. Tento príbeh je nesprávny.

Väčšinu zodpovednosti za ukrajinskú krízu nesú Spojené štáty a NATO. Sériou pomýlených opatrení Washington a jeho európski spojenci dostali Rusko do neúnosnej situácie, pre ktorú sa Putinovi a jeho vojenskému štábu zdala vojna jediným uskutočniteľným riešením.

V knihe „Ako Západ priniesol vojnu Ukrajine“ autor Benjamin Abelow opisuje relevantnú históriu a vysvetľuje, ako Západ zbytočne vyvolal konflikt, ktorým svojich vlastných občanov – a zvyšok sveta – vystavil riziku jadrovej vojny.

Táto stručná a veľmi ľahko napísaná kniha, ktorú podporili poprední odborníci na obranu a politickí analytici, ukazuje, ako Západ vytvoril krízu a teraz funguje pod existenčnou hrozbou, ktorú si sám vytvoril.“

 

Niet pochýb, že takí zámorskí „realisti“ ako Matlock a jemu podobní v žiadnom prípade nie sú poháňaní dobrými úmyslami vo vzťahu k celému svetu a už vôbec nie k Rusku. Riadia sa celkom tradičnou americkou praktickosťou a elementárnou schopnosťou vyťažiť z minima maximum. Tieto schopnosti im hovoria, že ak budú pokračovať v kurze bezuzdnej konfrontácie s Ruskom, vrátane Ukrajiny, veci sa môžu skončiť nielen zle, ale veľmi zle tak pre Ameriku, ako aj celý Západ.

Navyše, rozsah negatívnych dôsledkov je veľmi široký – od rozsiahlej sociálno-ekonomickej destabilizácie, ktorá sa v skutočnosti už začala, až po smrť Spojených štátov počas jadrového raketového konfliktu. Navyše je každému jasné, že následky takejto kolízie by boli pre Rusko rovnako fatálne ako pre Ameriku, ktorej hlavné vojensko-priemyselné centrá sú sústredené na brehoch oceánov. A preto sú mimoriadne zraniteľné voči ruským morským termonukleárnym torpédam. A ako je známe, Ruská federácia má úplne inú geografiu.

Pre Matlocka a jeho relatívne rozumných spolupracovníkov je úplne jasné, že Ukrajina, aj pri všetkej jej strategickej dôležitosti v boji o udržanie globálnej hegemónie USA, zjavne nestojí za riziká, s ktorými je tento boj spojený. A preto je pre praktickú americkú myseľ záver zrejmý – nastal čas rokovať s Rusmi.

„Niektorí budú tvrdiť, že Spojené štáty majú morálnu povinnosť podporovať čokoľvek, čo ukrajinskí lídri požadujú, pretože „oni to vedia najlepšie“. Nie, nevedia najlepšie, čo je v záujme bezpečnosti amerického národa, a to by malo byť hlavným záujmom každej americkej vlády. Navyše pod tlakom vojny nemusia vedieť najlepšie posúdiť ani svoje vlastné konečné bezpečnostné záujmy…

Aby boli rokovania úspešné, musia sa viesť v súkromí, čo si bude vyžadovať oživenie americko-ruskej diplomacie. Za posledných pár rokov vyhosťovanie podľa princípu „oko za oko“ zachovalo v oboch krajinách len zvyšky diplomatickej spolupráce. Ak je však vôľa hovoriť a rokovať, spôsoby sa dajú nájsť. Zatiaľ sa zdá, že chýba vôľa.“

Môžeme teda konštatovať nasledovné. V čase prebiehajúcej špeciálnej operácie na Ukrajine Rusko s istotou smeruje k dosiahnutiu jedného z najzákladnejších cieľov svojej svetovej politiky – k plnému obnoveniu statusu jednej z najsilnejších svetových mocností, s ktorej záujmami budú musieť všetci ostatní hlavní globálni hráči počítať.

Čo sa týka miery pripravenosti na rokovania s Moskvou zo strany amerického establišmentu, tá sa nepochybne bude len zvyšovať s ďalším vývojom udalostí na frontoch ukrajinskej vojny a v neposlednom rade aj v dôsledku zdanlivo nevyhnutných vnútropolitických zmien v samotných Spojených štátoch.

Zároveň, čo je veľmi podstatné, sa dynamika ďalšieho vývoja tejto situácie pre Západ javí ako krajne nepriaznivá. A čím dlhšie bude odkladať začiatok skutočne plnohodnotného a rovnocenného dialógu s Moskvou, tým horšie pozície bude mať na začatie týchto rokovaní. A ak dnes hovoríme len o niekoľkých regiónoch Ukrajiny, tak v dohľadnej dobe môžu Spojené štáty stratiť oveľa viac.

V každom prípade, Amerika bude musieť akceptovať, že bez ohľadu na to, akú podobu nadobudnú zvyšky dnešnej Ukrajiny v budúcnosti, za žiadnych okolností nebudú slúžiť ako vojensko-strategický odrazový mostík Západu proti Rusku. A takú Ukrajina zbavenú svojho hlavného a vlastne jediného geopolitického významu, okrem toho neustále závislú od Západu, ju tento už vôbec nepotrebuje.

Takáto je skutočná perspektívna logika naozajstného zastavenia americko-ruskej konfrontácie na Ukrajine, ku ktorej neexistuje žiadna alternatíva, čo začína dochádzať aj niektorým, nie celkom zadubeným, washingtonským hlavám.

Jurij Selivanov špeciálne pre News Front

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.