image

Keď hovoria, že majú veci pod kontrolou, nič nie je pod kontrolou.

Odkazy: Odkaz 1

Posledné ekonomické údaje z tohto týždňa ukazujú, že situácia v Európe sa aj naďalej zhoršuje. Čitatelia si pomaly musia zvykať na to, že nič pozitívne o európskej ekonomike v súčasnosti písať ani nemožno. Rovnako je to aj v zahraničnej tlači.

Príčiny treba hľadať na jednej strane v následkoch pandémie, ktoré sa postupne prejavujú vo všetkých oblastiach, na druhej predovšetkým v geopolitickom konflikte, ktorý sa od začiatku neodohráva len medzi Ukrajinou a Ruskom, ale de facto medzi západnými demokraciami a Ruskou federáciou.

Od vypuknutia konfliktu, ktorý otriasol Európou a zbúral naivné predstavy o večnom mieri na starom kontinente, reakcia štátov EÚ a Ameriky v sérií ekonomických sankcií spustili kaskádu problémov, ktoré poznačia ekonomický vývoj celej Európy na najbližšie roky. Diskusie o následkoch neznamenajú legitimizáciu agresie Ruska, ale predstavujú polemiku s tým, do akej miery sú krajiny EÚ na následky pripravené. Aj keď sa politické elity snažia pôsobiť, že veci sú pod kontrolou a dosah vlastných sankcií na európske ekonomiky možno zvládnuť, v súčasnosti tomu nič nenasvedčuje. Skôr naopak, najsilnejšie ekonomiky EÚ sa ocitli v historicky najhorších problémoch od veľkej krízy v 70. rokoch minulého storočia.

 

Ekonomický pád Anglicka

Veľká Británia, 6. najsilenejšia ekonomická veľmoc, dnes zápasí s 10,1 % infláciou. Ide o historický nárast, ktorý bol naposledy zaznamenaný pred štyridsiatimi rokmi.

Anglická centrálna banka Bank of England tento mesiac zvýšila úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na 1,75 %.

Centrálna banka už v minulosti upozornila, že je viac ako isté, že Anglicko skĺzne do recesie. Na jeseň sa predpokladá, že inflácia vystúpi dokonca až na 13 %, podľa niektorých prognóz až na 15 %.

Anglicko ďalej zápasí s extrémnym rastom cien potravín a energií, ktoré narástli o vyše 50 %, čo je dokonca viac, ako v štátoch eurozóny.

Vplyv počasia a rezignácia premiéra Borisa Johnsona prispieva k prehĺbeniu nielen ekonomickej, ale aj politickej krízy v Spojenom kráľovstve.

Historický nárast spotrebiteľských cien v UK. Zdroj: tradingeconomics.com

 

Inflácia v eurozóne

Veľká Británia opustila EÚ a toto rozhodnutie ju dobieha, no štáty eurozóny na tom nie sú o nič lepšie. Spotrebiteľské ceny totiž narástli aj tu, ako nedávno upozornil Európsky štatistický úrad Eurostat.

Inflácia rastie nepretržite od roku 2021 a zatiaľ sa nevyskytol ani jeden mesiac, čo by klesala.

Pokiaľ nejde o účelovú propagandu, v júli dosiahla nové historické maximum na hodnote 9,8 %, pričom najväčší nárast bol v Estónsku (23,2 %) a najnižší vo Fínsku (8 %).

Európska centrálna banka (ECB) nedávno zvýšila svoje sadzby. Dostala ich tak na neutrálnu hodnotu a ukončila tak experiment so záporným úrokom. V auguste sú jej členovia na prázdninách a v septembri sa očakáva zasadnutie, ktoré by malo opäť viesť k ďalšiemu zvyšovaniu. ECB má čo dobiehať, keďže sadzby míľovými krokmi zaostávajú za infláciou, ktorá sa v eurozóne totálne utrhla z reťaze.

Podľa niektorých analytikov bude Európa skôr v recesii ako Amerika.

 

Historicky najvyššia inflácia za posledné roky. Zdroj: tradingeconomics.com

 

Rusko znižuje sadzby

Ruské štátne orgány odmietajú tvrdenia západných analytikov, že by krajina ekonomicky trpela. Podľa posledných správ, na ktoré upozornila TASR, Rusko očakáva nárast príjmov z exportu energií vo výške 337 miliárd dolárov, čo je nárast až o 40 %. Percentuálne číslo uverejnilo ruské ministerstvo hospodárstva a podľa TASR a Reuters by nárast pomohol sankciami oslabenej ekonomike.

Janis Kluge z nemeckého Inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné otázky však tvrdí, že zisk je iba dočasný:

„Vplyv sankcií na ruskú ekonomiku sa líši od oblasti k oblasti. V niektorých sektoroch, ako napríklad automobilový, sú dôsledky katastrofálne, na druhej strane, ropný sektor zvláda sankcie zatiaľ celkom dobre,“ tvrdí analytik.

Zatiaľ čo centrálne banky v boji proti inflácii zvyšujú sadzby, Ruská centrálna banka opäť znížila sadzbu, ako môžeme vidieť na grafe vyššie. Prekvapivou správou je lepšia prognóza ekonomického vývoja v Rusku, ktorá ráta s miernejším poklesom, ako sa čakalo pre tlak západných sankcií. Na informáciu upozornila agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské ministerstvo hospodárstva.

HDP RF by malo klesnúť len o 4,2 % z pôvodne očakávaných 7,8 %. Rovnako sa to týka aj miery inflácia. Tá by mala klesnúť na 13,4 % z predikovaných 17,5 %.

Pokles sadzieb v RF za posledné mesiace. Zdroj: tradingeconomics.com

 

Záverečná bilancia

Ekonomické problémy zasiahli všetky krajiny Európy.

Najsilnejšia ekonomika eurozóny Nemecko je v historicky najväčších problémoch a čelí energetickej kríze, keďže nedokáže naplniť svoje zásoby plynu ani nafty, od ktorých je závislý nemecký priemysel.

Rakúsku inflácia dosiahla najvyššiu hodnotu za 47 rokov, predovšetkým vďaka rastu pohonných hmôt. V prípade pohonných látok sme svedkami rekordného rastu ceny zemného plynu, ktorý je podľa TASR 11-krát vyšší v porovnaní s cenami, na ktorých bol pred rokom.

Štáty EÚ a eurozóny boli konfliktom na Ukrajine postavené pred morálnu aj ekonomickú dilemu, ktoré sa navzájom prelínajú. Razantný postoj krajín ako Anglicko, Poľsko a nakoniec aj Nemecko, ktorý mal oslabiť Rusko a jeho denacifikáciu Ukrajiny, negatívne zasahuje aj život Európanov a stále viac provokuje otázkou, či reakcia Západu uškodí Ruskej federácii do tej miery, aby ju donútila zastaviť denacifikáciu Ukrajiny.

Čas ukáže, či bola reakcia predstaviteľov EÚ efektívna a rozumná a neobráti sa proti nim, keďže najbližšie ekonomické vyhliadky sú skutočne apokalyptické a vlak sa ešte ani nerozbehol. Zatiaľ je isté, že šetrenie a uskromnenie sú jediným spôsobom, ako minimalizovať katastrofálne následky na ekonomike, no nie každý si to môže dovoliť. Chudobní totiž neušetria to, čo nemajú.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.