image

Vo štvrtok 27. mája ruské úrady oznámili, že vytvorené humanitárne koridory pre výstup cudzích lodí z ukrajinských prístavov budú rozšírené.

Odkazy: Odkaz 1

Sú tu dva koridory.

  • Lode, ktoré boli predtým rukojemníkmi militantov v Mariupole, pôjdu jedna po druhej. Nie sú žiadne informácie o ich nákladoch. A ťažko tam aj nejaký náklad zostal.
  • Druhý koridor bol vytvorený pre lode uviaznuté v Odese, Nikolajeve, Iljičevsku a ďalších prístavoch juhozápadného pobrežia Ukrajiny. Práve tieto lode najviac zaujali našich západných „priateľov a partnerov“.

Obvinili Rusko z blokovania ukrajinských prístavov, z bránenia vývozu ukrajinskej pšenice, z vyvolávania rastu cien potravín v Európskej únii a nedostatku obilia vo svete.

Európania sa sťažovali, že nestíhajú vyvážať obilie po ceste a železnici a naložené lode s obilím vraj nemôžu opustiť ukrajinské prístavy pre ruskú námornú blokádu. Dokonca sa hovorilo, že s potravinami v EÚ je to také zlé, že Británia dokonca zhromažďuje medzinárodnú flotilu, aby „prelomila ruskú blokádu“ a eskortovala lode s obilím do Stredozemného mora. Londýn túto správu síce poprel, no tieň pochybností zostal.

Mimochodom, treba povedať, že obilie naozaj nemôže zostať dlho v nákladných priestoroch ani špeciálnych kontajneroch bez toho, aby riskovalo stratu kvality. Kupujúci sa teda mali čoho obávať.

 

Na druhej strane samotný export obilia, na ktorom Západu tak záleží, nie je prínosom pre samotnú Ukrajinu, pretože tam vyvolá hlad. V podmienkach bojových operácií, nedostatku pohonných hmôt, masovej emigrácie a totálnej mobilizácie, je normálna osevná kampaň ako aj žatva na Ukrajine mimoriadne neistá. Navyše, tých 21% jej územia, ktoré už Rusko kontroluje, pripadá práve na regióny, kde sa pestuje najviac obilia. Okrem toho za pár mesiacov môže Rusko ovládať 30%, 40% či 50% územia Ukrajiny.

Zber novej úrody je teda veľká otázka, ak je to vôbec možné. Už teraz ukrajinskí experti hovoria, že Ukrajine bude chýbať asi 40% minuloročného objemu obilia. No ukrajinskí odborníci, ako je známe, sú veľkí optimisti a v centrálnych oblastiach Ukrajiny (stále pod kontrolou Kyjeva) mnoho fariem preosieva oziminy, ktoré v dôsledku poveternostných podmienok dávajú slabé výnosy.

V tomto prípade Rusko urobilo to isté, čo v Mariupole. Dovoľte mi pripomenúť, že tam sa Kyjev a Západ pokúsili obviniť ruské jednotky, že nepustili civilistov z „Azovstaľu“. Napriek tomu, že Moskva po niekoľko týždňov v určitých hodinách zabezpečovala prímerie a otvorenie humanitárnych koridorov. Avšak militanti z „Azova“ a Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorí sedeli v suterénoch závodu, nedovolili civilistom odísť, neinformovali ich o otvorení koridorov a strieľali do chrbta tým, ktorí sa to náhodou dozvedeli a pokúsili sa to využiť.

Napokon však militanti museli rukojemníkov prepustiť a sami sa vzdať, keďže obvinenia zo strany Ruska z neľudského zaobchádzania zneli každým dňom hlasnejšie.

 

V situácii okolo ukrajinských prístavov je len jeden rozdiel: ukrajinské námorníctvo (zatiaľ) nestrieľa na lode, ktoré sa snažia odísť, no nikto sa nepokúša odísť, pretože ukrajinská flotila všetky prístupy k prístavom zamínovala. Po otvorení koridorov Rusko nabáda Ukrajinu, aby vody plné mín vyčistila a cudzie lode mohli opustiť jej teritoriálne vody. Ukrajina sa však s prepustením zahraničných lodí naložených obilím neponáhľa.

A nejde ani o starostlivosť o svojich občanov. Napokon, tí obilie naložené na lodiach neuvidia: buď odpláva alebo zhnije v prístave.

Po prvé, Ukrajinci nemajú dostatok špeciálnych lodí ani vyškolených špecialistov na odmínovanie. Z pochopiteľných dôvodov nemôžu využívať služby ruskej Čiernomorskej flotily a je nepravdepodobné, že by Moskva vpustila do vojnovej zóny cudzie vojnové lode, aby sa vyhla provokáciám.

Po druhé, Ukrajina dokonca neriskuje vyviesť obchodné lode cez koridor, ktorý mal byť v každom prípade ponechaný na prechod člnov ukrajinského námorníctva. Mínovanie prebiehalo chaoticky, narýchlo, nepripravenými posádkami, niektoré míny sa odtrhli z kotvy. Niektorá z obchodných lodí môže vyletieť do vzduchu a Kyjev sa bude musieť zodpovedať.

Po tretie, ukrajinské úrady sa obávajú, že manévre mínovania/odmínovania oslabia protiobojživelnú obranu Odesy. Hoci skúsenosti z minulých vojen ukazujú, že ani mínové polia ani pobrežné batérie nikdy nedokázali vylodenie zastaviť, Ukrajina stále veľmi dúfa v míny ako univerzálny prostriedok protiobojživelnej obrany. Aspoň do príchodu protilodných rakiet „Harpoon“, ktoré Dánsko sľúbilo dodať do mesiaca a pol.

Po štvrté, zahraničné obchodné lode v ukrajinských prístavoch plnia úlohu ľudského štítu, ktorý sťažuje raketové a bombové útoky na jednotky a vojenskú techniku ​​sústredenú v prístavoch, a tiež prikrývajú vykládku a rozmiestnenie západnej vojenskej techniky dodávanej na Ukrajinu.

Vo všeobecnosti teda ani nemajú dôvod vypustiť lode s obilím z Ukrajiny. Západ to však požaduje a Rusko otvára humanitárne koridory. Uvidíme, ako dlho Kyjev v týchto podmienkach vydrží.

 

Prirodzene vyvstáva otázka, prečo by Moskva mala uľahčovať export ukrajinského obilia Západu, najmä z regiónov, ktoré môžu byť v blízkej budúcnosti obsadené ruskými jednotkami a v budúcnosti sa môžu stať súčasťou Ruska?

Prvý dôvod už bol načrtnutý vyššie: s odchodom zahraničných obchodných lodí mizne nad ukrajinskými prístavmi ľudský štít, pričom po ukončení operácie na zničenie donbaského zoskupenia Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorý sa blíži ku koncu, sa tieto môžu spolu s Charkovom stať bezprostredným cieľom ruskej armády.

Ďalším dôvodom je, že nielen zakontrahované, ale už zaplatené a naložené obilie je takmer nemožné z právneho titulu zhabať. Môžete samozrejme napľuť na právny štát a po vzore „priateľov a partnerov“ riadení „zákonmi vojny“ jednoducho skonfiškovať všetko, ako to stojí a leží. No „priatelia a partneri“, páchajúci bezprávie a snažiaci sa naštvať Rusko, si opakovane strelili do nohy a potom do hlavy, čím zničili mechanizmy svojej vlastnej dlhodobej globálnej nadvlády v záujme dočasných výhod.

V tomto prípade Rusko, ktoré je dlhé roky hlavným predajcom, nemá ani najmenší záujem zničiť alebo vyviesť z rovnováhy svetový trh s obilím, ktorému dominuje a po skončení špeciálnej operácie posilní svoje pozície spojením vlastných a bývalých ukrajinských kapacít.

Poslednou, no z môjho pohľadu najdôležitejšou vecou je, že nevieme presne, kde a kedy sa špeciálna operácia skončí, ale s istotou vieme, že veľa bude záležať na vzťahu obyvateľstva zabraných regiónov voči ruským orgánom.

 

Nikolajevskí a dnepropetrovskí susedia chersonských a záporožských farmárov sa na nich už teraz začínajú pozerať so závisťou. Zatiaľ čo na územiach kontrolovaných Kyjevom rastie destabilizácia a bezprávie, s Ruskom prišla stabilita, úrady obnovujú monopol na násilie, ktorý ukrajinskí lídri stratili. Najdôležitejšie je, že územia kontrolované Ruskom rýchlo prekonávajú nedostatok palív a hnojív a dostávajú štátnu podporu pri príprave na poľné práce. A ceny za spotrebný materiál (semená, palivá a mazivá, hnojivá, zariadenia a náhradné diely), ako aj komunálne služby, dane atď., sú tam nižšie ako na Ukrajine.

Západní a ukrajinskí experti sú vo svojom hodnotení jednotní: po exporte obilia, ktoré zostalo na Ukrajine, krajine hrozí hladomor, ktorý môže začať už na jeseň a zosilnieť v zime a na jar sa zmení na to, čo ukrajinské učebnice nazývajú „golodomor“. Až teraz budú územia kontrolované kyjevským režimom a jeho západnými pánmi hladovať. Kde bude nastolená ruská moc, hladomor nebude. Kontrast medzi oboma Ukrajinami sa bude ešte viac zintenzívňovať.

Zelenského gang už čelí tomu, že armáda nechce bojovať, motivované a vycvičené jednotky sú vyradené z viac ako polovice a stovky zmobilizovaných záložníkov a teritoriálnej obrany sa vzdávajú, opúšťajú pozície alebo dezertujú. Bojové i nebojové straty rastú ako snehová guľa, pred očami padá bojaschopnosť. A teraz si predstavme, že ešte aj rodiny vojakov, ktorí už nechcú bojovať, v tyle hladujú.

Zloží takáto armáda kosti, aby zastavila postup ruských jednotiek, po čom bude nasledovať obilný nedostatok pre ich rodiny?

Pre Američanov je dôležité za každú cenu natiahnuť špeciálnu operáciu Ruska na Ukrajine do nadchádzajúceho leta, aby sa v tomto čase pokúsili opäť skonsolidovať spojencov, rozšíriť zónu konfliktu a zabezpečiť jeho ďalšie predĺženie. Pri súčasnom tempe ofenzívy, aj keby sa zrýchlila dvakrát, kým nastúpia jesenné pľušte, Rusko bude kontrolovať iba ľavý breh a Chersonské predmostie.

Ukrajine zostane najmenej šesť mesiacov na posilnenie línie Dnepra. Je tam veľká časť záloh regulárnej armády, ktorá ešte nie je vyčerpaná, masovo sa tam naháňa teritoriálna obrana a záložníci. Ak sa podarí zastaviť front na Dnepri, USA sa tam pokúsia stiahnuť poľskú a rumunskú armádu, aby zablokovali možnosť ďalšieho postupu ruských jednotiek.

Zatiaľ nemáme záruku, že sa front rozpadne skôr, ako to všetko stihnú urobiť. Ale aj keby sa im do jesene podarilo zastaviť našu ofenzívu, armáda hladujúcej krajiny sa môže jednoducho vzdať už do jari, aby zachránila svojich blízkych pred hladom (kontrast medzi ruskými a neruskými územiami bude zrejmý a v ére mobilnej komunikácie a internetu, bude nemožné to skryť). Západ, ktorý sa obáva o vlastnú potravinovú bezpečnosť, Ukrajine nepomôže. Ľudia, ktorí si medzi sebou kradli lekárske masky a gumené rukavice, sa v čase hladomoru nebudú deliť o chlieb.

Zvyšky Ukrajiny (ak vydržia do zimy) budú mať zlý výber — buď zomrieť hladom alebo privítať ruskú armádu.

Takže spojenci Ukrajiny vyvážajú obilie s aktívnou podporou ukrajinských úradov. Potenciálny predvídateľný hladomor, za ktorý nesú vinu USA, EÚ a Zelenského gangu, uľahčí Rusku dosiahnutie cieľov špeciálnej operácie na Ukrajine. Prečo by sme mali brániť aktivitám Kyjeva a Západu, ktoré sú pre nás objektívne prospešné a zároveň si vytvárať ďalšie problémy na globálnej úrovni? Z humanitárnych dôvodov?

Humánna politika je predovšetkým racionálna. V regiónoch Ukrajiny, ktoré Rusko nebude môcť ovládnuť, budú USA naďalej zabezpečovať masové vymieranie Ukrajincov, rozdávať im guľomety, aby sa dali zabíjať ruskou armádou. Tak či tak nás obvinia z genocídy. A tak môžeme prijať takúto zákazku: u nás je sýtosť a poriadok, u nich vojna a „hladomor“.

Rostislav Iščenko, Ukraina.ru

Príbuzné

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.