image

Prvotný plán západných mocností na oslabenie ruskej meny nevychádza.
Rubeľ výrazne vzrástol.

Západné sankcie na ruskú ropu sa dosiaľ neukázali ako strategicky úspešné riešenie. Zisky Ruskej federácie z pohonných hmôt v porovnaní s predchádzajúcim rokom neklesli, čo vyvoláva pochybnosti o tom, do akej miery sú súčasné sankcie EÚ a Spojených štátov efektívne. Politické a mediálne argumenty totiž sú, že nákupom ropy z Ruska podporujeme vojnu, ktorá je financovaná aj zo ziskov z ropy.

Zatiaľ čo sa Západ odrezal od ruskej ropy, jej nákup sa na Východe zintenzívnil. Východ nakupuje lacnejšiu ruskú ropu a predáva ju Západu. India a Čína zvýšili svoje nákupy, keďže im Rusko poskytlo napriek výrazným rastom cien ropy zľavu. Len India v roku 2022 nakúpila takmer 60 miliónov barelov ruskej ropy, čo je viac ako za celý predchádzajúci rok, keď nakúpila 12 miliónov barelov.

Predpokladá sa, že od februára do júna za export pohonných hmôt zarobilo Rusko 93 miliárd dolárov. Medzi najväčšími odberateľmi bola predovšetkým Čína a Nemecko. Hoci Rusko prišlo o zisky z predaja pohonných hmôt na Západe, jeho orientácia na východných partnerov vykompenzovala straty. Aby boli sankcie úspešné a ekonomicky oslabili Rusko, bolo by nutné zabrániť spoluprácam s východnými štátmi. Tie v súčasnosti na aktuálnej situácii skôr zarábajú. To však nie je v moci západných mocností, keďže Čína, India a ďalšie štáty nezdieľajú hodnoty ani perspektívy Západu. Ukazuje to aj predaj sprostredkovanej ruskej ropy a rafinovaných výrobkov, ktoré prichádzajú do Európy z tretej strany, napríklad z Indie.

Keďže západné sankcie prišli bez prípravy a zmeny potrebnej infraštruktúry, ktorá bola doteraz nastavená na ruskú ropu a plyn, na trhoch panuje neistota a ceny pohonných hmôt rastú, čo zatiaľ nahráva Ruskej federácii. Nájsť náhrady za ruskú ropu a plyn totiž nie je jednoduché a môže to trvať niekoľko rokov vrátane vybudovania novej infraštruktúry.

Východ nakupuje lacnejšiu ruskú ropu a predáva ju Západu

Zatiaľ čo EÚ a USA uvalili sankcie na ruskú ropu, ázijské krajiny na čele s Čínou a Indiou zvýšili svoje nákupy, čím blokujú plány Washingtonu na obmedzenie ziskov z predaja ruskej ropy, ktoré podľa západných analytikov podporujú vojnu.

Podľa Centra pre výskum energetiky a čistého ovzdušia so sídlom v Helsinkách Rusko za 100 dní zarobilo na exporte fosílnych palív viac ako 93 miliárd eur, a to aj napriek poklesu vývozu v máji.

Príjmy z vývozu fosílnych palív sú kľúčovým faktorom podporujúcim ruské vojenské posilňovanie a agresiu, keďže zabezpečujú 40 % príjmov federálneho rozpočtu,“ uvádza sa v správe.

 

Komoditná spoločnosť Kpler publikovala správu, v ktorej uvádza, že India v roku 2022 doteraz (za pol roka) nakúpila takmer 60 miliónov barelov ruskej ropy, čo je výrazný nárast v porovnaní s 12 miliónmi barelov za celý rok 2021. India je tiež jednou z krajín, ktorá sa nepostavila priamo proti ruskej agresii a neodsúdila vojenský konflikt.

Dodávky ropy sa zvýšili aj v ďalších ázijských krajinách.

Srílanský premiér avizoval ďalšie nákupy ropy z Ruska, keďže krajina potrebuje palivo na udržanie krajiny v ťažkej hospodárskej kríze.

Zvýšili sa tiež dodávky ropy do Číny, hoci podľa AP len v menšej miere.

Keďže ceny ropy na finančných trhoch rastú, indické rafinérie sa snažia zo situácie vyťažiť. Moskva ponúka indickým spoločnostiam barel ropy vo výhodnej zľave (30 až 35 dolárov), čo je rozdiel oproti rope Brent, ktorá sa obchoduje za 120 dolárov za barel.

Matt Smith, vedúci analytik spoločnosti Kpler, ktorá sleduje toky ruskej ropy, poznamenal:

Ľudia si uvedomujú, že India je rafinérske centrum, ktoré berie ropu za lacnú cenu, rafinuje ju a posiela von ako čisté produkty, pretože na tom môže zarobiť vysokú maržu.“

To vytvára morálnu dilemu pre západné štáty, ktoré síce priamo nenakupujú ruskú ropu, ale dostávajú sa k nim už hotové produkty zo zakázanej komodity.

 

Washington si je vedomý situácie, a preto vyvíja tlak na Indiu. Cieľom zahraničnej politiky USA je zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu cien ropy a nákupu ruskej energie, ako uviedol minister zahraničných vecí Antony Blinken a ministerka financií Janet Yellenová. Yellenová

Rozhodne je cieľom obmedziť príjmy smerujúce do Ruska,“ vyhlásila Yellenová.

Indický minister zahraničných vecí Subrahmanyam Jaishankar sa voči kritike USA ohradil a zdôraznil, že India má v úmysle robiť to, čo je v jej najlepšom záujme. Na argument o podpore vojenskej agresie odpovedal:

Ak India financovaním ruskej ropy financuje vojnu… povedzte mi, potom nákup ruského plynu nefinancuje vojnu? Buďme trochu nestranní,“ povedal na nedávnom fóre na Slovensku s odkazom na dovoz ruského plynu do Európy, ktorý stále funguje.

Podľa niektorých analytikov sa v budúcnosti môžu dotknúť západné sankcie aj zákazu dovozu ruského plynu. Tu je však situácia ešte zložitejšia ako pri rope, keďže možnosti sú obmedzené a už dnes podľa posledných správ niektoré krajiny Európy zvažujú obnovenie využitia uhlia ako zdroju energie, čo je na druhej strane vysoko neekologické.

Export z Ruska sa výrazne predražuje, dôvodom je silný rubeľ

Z Ruska sa začínajú ozývať názory ekonomických expertov. Ruská mena dosahuje úrovne, ktoré boli pozorované naposledy pred siedmimi rokmi. Ak sa situácia neustáli a rubeľ bude naďalej rásť, môže to ruské domáce spoločnosti dostať do výrazných problémov.

Ako prvý na tento fakt upozornil ruský minister pre hospodársky rozvoj Maxim Rešetnikov. Tlak na ruskú menu bol počas prvotnej fáze špeciálnej operácie na Ukrajine obrovský. Rubeľ dosiahol počas pár dní historické minimá a zastavil sa až na úrovni 150 rubľov za jeden americký dolár. Situácia sa však úplne otočila.

V tomto stave ruskej ekonomiky existujú dva tábory. Niektorí vrcholní predstavitelia Putinovho kabinetu sú so silou ruského rubľa spokojní. Sú v domnienke, že sankcie západných mocností nezaberajú. Čiastočne to môže byť pravda. Experti však zdvíhajú varovný prst. Podľa nich sa výrazne predražuje ruský export.

Myslím si to isté, čo aj moji kolegovia. Ziskovosť niektorých sektorov, dokonca aj tých, ktoré sú orientované na export, sa pri súčasnom výmennom kurze dostala do negatívnych čísel,“ uviedol Rešetnikov.

Existuje tu dokonca hrozba zníženia výrobných procesov. Rešetnikov dodal:

Ak táto situácia potrvá ešte niekoľko mesiacov, domnievam sa, že budú mnohé podniky nútené obmedziť investičné plány, ale aj upraviť súčasné plány výroby a znížiť objemy výroby.

Jedna vec je nespochybniteľná. Ruská ekonomika zažíva obrovské šokové situácie, ktoré ju v jednom prípade ťahajú na dno a v druhom prípade sa deje presný opak. Aj preto sa šéfka ruskej centrálnej banky Elvita Nabiullinová vyjadrila, že by bolo ideálne, keby sa ruská ekonomika orientuje aj iným smerom, ako len na export.

Sila ruskej meny odzrkadľuje vysoké ceny ropy a zemného plynu. Rusko však v dôsledku sankcií prijíma omnoho menej tovaru ako pred začiatkom vojny. Podľa slov expertov je teda potrebné, aby nastali zmeny.

 

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.