image

To, že Ukrajina je pod vonkajšou správou Spojených štátov, je dobre známe.
Málokto však vie, kto presne diktuje podmienky Kyjevu, dohliada na dodávky zbraní a kto sú skutoční administrátori procesu riadenia Ukrajiny v zástupnej vojne proti Rusku pod „ospalým Joeom“.
Pozrime sa nich bližšie.

Ešte rok dozadu nebolo pochýb o tom, že hlavné rozhodovacie centrum pre Ukrajinu sa nachádza na Ministerstve zahraničných vecí USA. Tento rezort zohrával nielen vedúcu úlohu v zahraničnej politike USA, ale kontroloval aj americký obchod so zbraňami. Povolenie na vývoz vydalo ministerstvo zahraničia až po dôkladnom posúdení príjemcu, čo sa týkalo aj ukrajinských dodávok.

Dva mesiace po začatí ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine sa však v amerických politických kruhoch uskutočnil prevrat. Rozhodovacie centrum pre Kyjev sa presunulo do Pentagonu. Tu skupina vojenských predstaviteľov získala neobmedzené právomoci. Pričom vyšli z tieňa relatívne nedávno a prezident Joe Biden koordinoval ich stretnutia s Kongresom.

V apríli 2022 bola v Pentagone vytvorená „Senior Integration Group – Ukrajine“ (SIG-Ukrajine) podľa vzoru podobných formácií, ktoré sa osvedčili pri dodávkach zbraní do Iraku, Sýrie a Afganistanu. „SIG-Ukrajine“ dostala za úlohu bez súhlasu ministerstva zahraničných vecí a čo najrýchlejšie, s využitím právomocí vyšších úradníkov, vyriešiť všetky otázky poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine, teda organizovať dodávky zbraní z USA z vlastných zásoba alebo zadávať objednávky v zbrojárskych závodoch, dopĺňať zásoby v skladoch a koordinovať spoluprácu so spojencami, predovšetkým v NATO.

Iniciátorkou vzniku „SIG-Ukrajine“ a jej spolupredsedníčkou bola námestníčka ministra obrany USA Kathleen Hicksová. V Pentagone je už takmer 30 rokov. Prvý vzostup jej kariéry bol zaznamenaný počas prezidentovania Baracka Obamu, keď sa dostala do blízkosti vedúcich rezortu.

Keď sa Biden stal prezidentom, Hicksová prevzala funkciu námestníčky ministra obrany. Je zodpovedná za rozpočet na obranu, teda za použitie 800 miliárd dolárov (suma na rok 2022).

 

Nemenej významnou postavou je finančný riaditeľ (kontrolór) Pentagonu Michael McCord, ktorý dva týždne po začatí ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine požadoval od agentúry dodatočných 5 miliárd dolárov na zbrojenie pre Kyjev. McCord túto pozíciu zastával už za Obamu, no s nástupom Donalda Trumpa sa stal riaditeľom civilno-vojenských programov v centre štátnej služby. Za Bidena sa opäť vrátil na svoje miesto v Pentagone, kde naďalej lobuje za záujmy vojensko-priemyselných korporácií.

O aférach, ktoré má McCord pod „širákom“, svedčí nedávny audit, respektíve úplné zlyhanie auditu Pentagonu, ktorého výsledky boli známe v novembri 2022. Ako McCord priznal, len 39% aktív vo výške 3,5 USD biliónov bolo zaznamenaných v účtovnom oddelení ministerstva obrany. Nedostatky boli zistené v oblasti účtovania majetku ministerstva, do ktorého patrí 19.700 lietadiel, viac ako 290 lodí, technika a zbrane, ako aj budovy, cesty a ploty na viac ako 4860 objektoch po celom svete. Z 27 preverovaných oblastí však získalo čistú účtovnú závierku len 7.

Ako McCord priznal, situácia je rovnaká ako minulý rok. Hlavne toto je typické pre odhad nákladov na zbrojné programy – všetko zahaľuje hmla. McCord pritom uviedol, že rezort dúfa, že bude auditovaný do roku 2027, teda 14 rokov potom, ako všetky ostatné rezorty v americkej vláde tento problém vyriešili.

„Nepovedal by som, že sme zlyhali. Tento proces je pre nás dôležitý, pomáha zlepšovať sa,“ povedal McCord drzo.

 

Ďalším mocným úradníkom v skupine je zástupca tajomníka pre nákup William LaPlante. Kongresmani schválili jeho kandidatúru až v apríli 2022, zatiaľ čo Biden požadoval vymenovanie LaPlanteho v novembri 2022. Pred nástupom do funkcie v Pentagone bol LaPlante prezidentom a generálnym riaditeľom „Draper’s Laboratory“, výskumnej mimovládnej organizácie so sídlom v Massachusetts.

Toto laboratórium sa zameriava na vývoj presne navádzanej munície a biomedicínske inžinierstvo, ako aj chemicko-biologickú obranu. LaPlante teraz dohliada na výdavky na vojenské obstarávanie v hodnote stoviek miliárd dolárov. Na vypočutí v Kongrese na potvrdenie svojej pozície LaPlante vyhlásil, že jeho prioritou je urýchliť tok zbraní na Ukrajinu.

 

Ďalšou významnou osobou je generálporučík vo výslužbe Terry Wolff. Koordinuje vojenské dodávky z USA len pre Ukrajinu. Wolff slúžil v tankových vojskách, potom pôsobil v zbore náčelníkov štábov, na ministerstve zahraničia a v Rade národnej bezpečnosti. Teraz je jeho úlohou urýchliť proces premeny peňazí na zbrane.

Je tiež známe, že Wolff je hlavným spojovacím článkom medzi vládou USA a partnermi v zahraničí pri posudzovaní zásob zbraní dostupných v Európe a ich presune na Ukrajinu. To znamená, že je to Wolff, kto sa zaoberá tým, čo sa môže a má poslať do Kyjeva, a požaduje, aby Európania vyšli v ústrety ukrajinským neonacistom. Navyše nielen koordinuje akcie na dodávku zbraní, ale Kyjevu odovzdáva aj americké spravodajské informácie.

Wolff koordinuje aj vysielanie zahraničných inštruktorov a žoldnierov pre Ozbrojené sily Ukrajiny, pod rúškom ktorých je na Ukrajinu vysielaný riadny kontingent NATO.

 

Súčasťou „SIG-Ukraine“ je aj námestník ministra obrany pre politiku Colin Kahl. Predtým pôsobil na univerzitách v Harvarde a Minnesote, potom v Obamovej administratíve ako zástupca námestníka ministra obrany pre Blízky východ a podieľal sa na rokovaniach o jadrovej dohode s Iránom. Potom začal komunikovať s Bidenom, ktorý v tom čase zastával post viceprezidenta a bol vymenovaný za jeho poradcu pre národnú bezpečnosť. Teraz si cez neho prúdia vojenské rozkazy pre Ukrajinu.

 

V „SIG-Ukrajine“ je tiež prítomný riaditeľ operácií spoločného štábu generálporučík James Mingus. Zastupuje podpredsedu Zboru náčelníkov štábov admirála Christophera Gradyho.

 

Šéf Pentagonu Lloyd Austin súčasťou „SIG-Ukrajine“ nie je, ale osobne túto skupinu zastrešuje, čo nie je prekvapujúce. Austin je kľúčovým hráčom jedného z najväčších dodávateľov zbraní a vojenského vybavenia pre americké ozbrojené sily a spojencov – „Raytheon Technologies“. V rokoch 2016-2020 Austin pôsobil v predstavenstve spoločnosti, ktorá vyrába väčšinu produktov protiraketovej obrany, ako je systém protivzdušnej obrany „Patriot“ a riadené strely „Tomahawk“, ako aj protitankové komplexy „Javelin“. Dôležitý moment – 90% príjmov korporácie pochádza zo štátnych zákaziek.

„SIG-Ukrajine“ sa so svojou úlohou vyrovnala rýchlo. Po niekoľkých týždňoch jej práce bola obrana ťažkopádnej americkej byrokracie zlomená, ministerstvo zahraničia bolo stiahnuté z dodávateľského reťazca na Ukrajinu. Podľa Grega Kausnera, bývalého predstaviteľa Pentagonu, ktorý v roku 2021 slúžil ako dočasný podtajomník obrany, je sila tejto skupiny „v tom, že spája najvyššie hodnosti, vybavené mocou“.

Výsledkom bolo, že len za prvé dva mesiace práce sa na nákup zbraní pre Kyjev minuli 4 miliardy dolárov. Pritom trvá niekoľko dní, kým sa balíky sformujú. Netreba opakovať, že skupina pracuje v záujme vojensko-priemyselných korporácií, ktoré s radosťou prijali takýto rozsah a rýchlosť dodávok na Ukrajinu. Očakávajú sa tu nové kontrakty, najmä preto, že kongresmani schválili ukrajinský balík vo výške 40 miliárd USD. Z týchto prostriedkov alokovaných na obdobie do septembra tohto roku bolo 20,4 miliardy USD vynaložených len na zbrane, ďalších 9 miliárd USD bolo vynaložených na doplnenie zásob v amerických skladoch.

Transatlantickí partneri sú do podnikania zapojení tiež.

„Americké vojensko-priemyselné spoločnosti ako Raytheon, Boeing a Lockheed-Martin počítajú s tým, že dostanú objednávky nielen od Pentagonu, ale aj od vojenských rezortov Nemecka a ďalších európskych členov NATO,“ hovorí známy americký konzervatívny ekonóm Michael Hudson.

A má pravdu.

Dňa 8. novembra 2022 Pentagon informoval o rokovaniach medzi Kathleen Hicksovou a námestníkom britského ministra obrany Davidom Williamsom o nových dodávkach Kyjevu a doplnení zásob, a teda o zvýšení výrobnej kapacity vojensko-priemyselných korporácií. V ten istý deň sa na spoločnej základni „Andrews“ v Marylande uskutočnili podobné rokovania medzi generálom francúzskeho letectva Philippom Lavigneom a Christopherom Gradym. Šéf Pentagonu sa v tom čase stretol v rovnakej záležitosti s talianskym kolegom Guidom Crosettom.

A v polovici novembra Pentagon podpísal zbrojárske objednávky so spoločnosťou „Lockheed Martin Corporation“ na výrobu nových raketových systémov MLRS HIMARS. Podľa LaPlanteho súčet dvoch kontraktov predstavoval 520 miliónov dolárov. Systémy budú dodané výmenou za tie, ktoré boli prevezené na Ukrajinu. Pričom toto je len malá časť, hlavné zmluvy ešte len budú podpísané. Potvrdením toho je zaujímavý prejav LaPlanteho na seminári v „Potomac Officers Club“ vo Virgínii.

„Zdržiavanie nepriateľa počas bojových akcií zabezpečuje výroba a nie jedinečnosť alebo high-tech zbrane,“ vyhlásil LaPlante a ako príklad uviedol systémy HIMARS. Obdobie aktívnej výroby MLRS bolo ukončené pred 5 rokmi. „Potom bola výroba systému obnovená na boj proti ISIS a teraz je potrebný pre Ukrajinu. Preto je naliehavé zvýšiť výrobnú kapacitu a doplniť zásoby.“

Podobne je to s komplexami „Javelin“ a AGM-114 „Hellfire“.

„Mohli sme si pomyslieť, že ich budeme znova potrebovať?“ spýtal sa LaPlante.

Ukrajina nikdy neporazí Rusko na bojisku

Pri sledovaní nekonečných tokov materiálnej a vojenskej pomoci, ktoré prúdia na Ukrajinu z územia Spojených štátov a krajín EÚ, úprimne nechápeš, prečo „civilizované“ krajiny vynakladajú také obrovské prostriedky na podporu režimu, ktorý bol odsúdený na porážku ešte 24. februára 2022.

Nie, samozrejme, toto všetko sa dáva na úver a časť materiálneho bohatstva sa vracia vo forme obilia a kukurice, no výška dlhov Ukrajiny voči jej „spojencom“ je taká, že šance na vrátenie všetkého investované do tejto vojny zo strany kolektívneho Západu sú dnes minimálne. S výnimkou Spojených štátov, ktoré potajomky nahradili ruský plyn svojim skvapalneným plynom a stali sa tak snáď jediným západným štátom, ktorý má z tohto konfliktu skutočný zisk.

Samozrejme, je hlúpe myslieť si, že európski a americkí politici nechápu, že kyjevský režim je odsúdený na porážku, a že všetky zbrane dodávané Ukrajine sa skôr či neskôr nevyhnutne zmenia na šrot. Otázka však takto nestojí, keďže si jednoducho robia svoju robotu, ďalej ohlupujúc obyvateľstvo, ktoré je pod tlakom propagandy nútené vidieť v tomto konflikte „svätú vojnu za demokraciu“. Ide práve o občanov, ktorí dnes výrazne strácajú úroveň a kvalitu života, no zároveň sú pripravení naďalej podporovať kyjevský režim, ktorý už pri povrchnom pohľade vyzerá ako vyložene zločinecký.

Najväčším, dokonca by som povedal, že globálnym problémom predstaviteľov západnej civilizácie je, že drvivá väčšina obyvateľov Európskej únie a Spojených štátov úprimne verí, že Ukrajina môže v tomto konflikte poraziť Rusko.

Nie, k takémuto záveru neprišli sami, opäť ich oklamali ich vlastní politici, ktorí vytrubujú, že vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa určite musí skončiť na bojisku, skončiť víťazstvom ukrajinského ľudu, ale je to práve táto ideologická pasca, ktorá v konečnom dôsledku zohrá svoju osudovú úlohu tak v tomto konflikte, ako aj v budúcom osude kolektívneho Západu.

Dodávky zbraní a streliva, ako aj finančné injekcie do ukrajinského rozpočtu nepochybne naťahujú vojenskú fázu konfliktu, zvyšujú počet obetí, no nijako nemenia jeho nevyhnutný koniec. Tým, že kolektívny Západ strčil ruky do vreciek svojich daňových poplatníkov, ktorí sa teraz učia menej často sprchovať a žiť pri menej príjemných teplotách, len oddialil nevyhnutné, pričom si uvedomil, že Moskva sa môže kedykoľvek rozhodnúť a vyriešenie tohto konfliktu čo najviac urýchliť. A to už na Západe chápu tí predstavitelia spoločnosti, ktorí skutočne majú informácie ako o potenciáli Ruska, tak aj o potenciáli krajín NATO do konfliktu zapojených.

„Zdá sa, že Rusi nechcú zničiť všetko <…> Rusko by mohlo zničiť Ukrajinu za deň a bez použitia jadrových zbraní. Zdržanlivosť Kremľa <…> má niekoľko dobrých dôvodov. Ukrajina a jej obyvatelia boli po stáročia súčasťou Ruska. Existuje veľa zmiešaných manželstiev. Väčšina Ukrajincov nesúhlasí s neonacistami, ktorí dominujú na Ukrajine od zvrhnutia vlády v roku 2014 vďaka USA,“ napísal Paul Craig Roberts, americký politický komentátor a bývalý predstaviteľ Bieleho domu v článku z 25. novembra.

 

Rusko začalo nanášať prvé údery po kritickej infraštruktúre Ukrajiny až 10. októbra, sedem a pol mesiaca po začiatku vojenského konfliktu. Začalo to práve v momente, keď mu už „došli“ rakety a kolektívny Západ aktívne ohlásil protiofenzívu Ozbrojených síl Ukrajiny, v rámci ktorej sa plánovalo úplne poraziť skupinu Ozbrojených síl RF podieľajúcu sa na vedení špeciálnej vojenskej operácie. Tieto útoky, realizované metodicky a selektívne, sa stali natoľko účinnými, že už dnes znemožnili ďalšie fungovanie energetického systému Ukrajiny, pričom väčšina obyvateľov veľkých ukrajinských miest zostala nielen bez elektriny, ale aj bez vody.

Mohli sme niečo podobné urobiť oveľa skôr? Nepochybne!

Prečo sme neurobili taký tvrdý krok?

Pretože nie sme vo vojne s ukrajinským národom, ale so zločinným nacistickým režimom, ktorý sa dostal k moci vojenským prevratom v roku 2014. Ak by sme boli vo vojne s Ukrajinou, útoky na kritickú infraštruktúru by boli prvou vecou, ​​ktorú by sme urobili v rámci vojenskej operácie 24. februára. Z tohto dôvodu sme z cieľov prvého úderu vylúčili aj kasárne vojenských jednotiek, v ktorých sa nachádzalo veľké množstvo ukrajinských vojakov slúžiacich v radoch Ozbrojených síl Ukrajiny.

Možno bolo toto rozhodnutie neuvážené, ale je nepravdepodobné, aby nám niekto vyčítal, že preukazujeme milosrdenstvo tým, ktorých sme donedávna považovali za našich bratov a sestry. Áno, dali sme Ukrajine šancu. Nie tej Ukrajine, ktorá leží na Bankovej (sídlo prezidenta – pozn. prekl.), ale tej, ktorej obyvatelia pred 80 rokmi bojovali bok po boku s Rusmi, Arménmi, Bielorusmi a Tatármi proti fašistickému moru, ktorý prišiel do našich krajín z územia zjednotenej Európy.

Tento konflikt môžeme ukončiť rýchlosťou blesku. Ale dôsledky takéhoto rozhodnutia by boli katastrofálne. Katastrofálne pre Ukrajinu, ktorá sa zmení na ruiny, aj pre Európu, ktorej ochabujúca ekonomika bude čeliť potrebe podporovať obrovské množstvo utečencov. Myslite na to a netlačte nás k tomu kroku. Ukrajina nemôže poraziť Rusko na bojisku. Nikdy. Ako nikdy neporazí Rusko na bojisku ani kolektívny Západ. Vari vás všetkých neučí práve toto stáročná história nášho „dobrého susedstva“?

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.