image

Banková kríza odhaľuje, ktoré inštitúcie sú finančne nezdravé.
Spoluzakladateľ spoločnosti spravujúcej aktíva GMO, Jeremy Grantham, varoval pred postupným praskaním superbublín.
Podľa portálu News Bitcoin za vinníka označil FED, ktorý živí reťazovú reakciu, ktorej sa nevyhneme.

Vysoké úrokové sadzby spôsobujú potlačenie dopytu a následne v mnohých prípadoch platobnú neschopnosť. Navyše, inflácia vytvára prostredie kde reálne mzdy nestíhajú za nárastom cien a kúpyschopnosť klesá. Za týchto podmienok FED vytvára prostredie, v ktorom je otázka času, kedy začnú praskať bubliny.

Grantham sa podelil o svoje negatívne vyhliadky v rozhovore pre Rosenberg Research. Súčasný stav ekonomiky porovnal s rokom 2000, kedy existovala iba mierna recesia bez problémov na trhu s nehnuteľnosťami a znížením dlhu.

Za superbublinu považuje bublinu všetkých trhov. Týka sa ako trhu bývania, tak aj dlhopisového trhu. Je nepravdepodobné, že už v tomto roku bude zaznamenaný globálny rast a oživenie. 

 

Americká centrálna banka, na čele so svojim predsedom Jerome Powellom, sa za každú cenu snaží znížiť úroveň miery inflácie v USA. Kroky neustáleho zvyšovania úrokových sadzieb majú priamy vplyv na mnohé banky, ktorých súvahy až nápadne pripomínajú súvahy skrachovaných bánk Silicon Valley Bank či Signature Bank. Situácia, ktorú mnohí odmietajú zo strachu pomenovať pravým menom, je ale jasná. Máme tu veľkú bankovú krízu, ktorá môže byť ešte väčšia. Ak kompetentní nezačnú konať.

Viac ako 20 amerických bánk sa dostalo do veľkých problémov po tom, čo úrokové sadzby v USA presiahli 5 %-nú hranicu. Problémom bánk totiž je, že ich jediným zdrojom kapitálu je dlh. A vysoké úrokové sadzby ich vedú do problémov. Fakt, že rastú aj akciové trhy, pripisuje Gasporino chorej závislosti obchodníkov na zvyšovaní ziskov. A FED do ohňa len prilieva tým, že poskytuje voľné, bezcenné peniaze. Je tak zarobené na poriadnu šlamastiku, ak táto Ponziho schéma padne.

Podľa štúdie, zverejnenej výskumníkmi z Univerzity v New Yorku, mali americké banky za rok 2022 nerealizovanú stratu vo výške 1,7 bilióna dolárov. Tieto čísla vôbec nesvedčia o zdravom ovzduší v americkom bankovom systéme.

 

Ďalšia úverová kríza ?

Úverová kríza sa vyznačuje neschopnosťou splácať pôžičky. Príkladom sú domácnosti, ktorým z mesiaca na mesiac skončí fixácia a budú platiť omnoho vyššie mesačné splátky. Bez splátok má banka nedostatok hotovosti a musí od poskytovania úverov ustúpiť. Výsledkom je znížený tok krátkodobých pôžičiek, ktoré živia malé a stredné podniky.

Existuje mnoho podmienok, ktoré musia banky spĺňať aby sa predišlo nedostatku peňazí a príkladom je stanovená minimálna hotovostná rezerva. Posledné obdobie sme ale svedkami problémov mnohých známych bánk. Informovali sme vás aj o tom, ako si Credit Suisse vzala od švajčiarskej centrálnej banky pôžičku 50 miliárd dolárov.

Hlavný dôvod krachu Silicon Valley Bank

Americká centrálna banka už v roku 2021 skúmala Silicon Valley Bank. Zistila niekoľko vážnych nedostatkov, na ktoré upozornila. Napriek tomu banka, zameriavajúca sa na startupy a rizikový kapitál, nekonala a nepokúsila sa o nápravu. Výsledok bol jeden z najväčších krachov v celej bankovej histórii.

Po ďalšej kontrole v júli 2022 banka bola hodnotená ako nedostatočná pre riadenie a kontrolu. Americká centrálna banka bude ďalej skúmať celý prípad a výsledky môžeme očakávať, že budú zverejnené už počas mája.

Banky v roku 2020 v dôsledku pandémie zaplavili trh enormným množstvom novo vytlačených peňazí. Dokonca si požičiavali aj firmy, ktoré iba využili situáciu a vôbec úver akútne nepotrebovali. To sa vypomstilo celému startupovému svetu, vrátane Silicon Valley Bank, ktorý zaplavoval najviac úvermi rizikové firmy.

Americká centrálna banka počas rokov 2020 až 2022 zvýšila počet dolárov v obehu z 15,5 na 21,5 bilióna dolárov. Výsledkom toho nie sú iba vysoké úrokové sadzby, ale aj inflácia, ktorá počas minulého roka v USA atakovala 10 %.

 

Ako fungujú banky a prečo je ich činnosť veľmi riziková

Banky prijímajú od klientov vklady. Tie sú ich hlavným zdrojom financovania majetku. Tieto vklady klientov sú splatné na požiadanie a tvoria teda krátkodobý zdroj financovania. Ak prídete do banky a chcete si vybrať svoje peniaze, banka by mala byť schopná splniť túto požiadavku okamžite. S touto vidinou vkladáme peniaze na bankové účty.

Z prijatých vkladov banky poskytujú pôžičky a nakupujú cenné papiere s pevným výnosom, ako sú dlhopisy. A tu sa dostávame k problému. Poskytnuté úvery a investície do cenných papierov, sú dlhodobým majetkom banky. Banky ich nevedia premeniť na peniaze okamžite, v prípade náhlej potreby.

To, že banky financujú dlhodobý majetok z krátkodobých zdrojov, je v rozpore so základnou finančnou teóriou. Zlaté bilančné pravidlo hovorí, že dlhodobý majetok musí byť financovaný dlhodobými zdrojmi krytia, či už vlastnými alebo cudzími. Týmto pravidlom sa riadia všetky firmy, aby si zabezpečili likviditu a ochránili sa pred bankrotom.

V rozpore s úplne najzakladanejším ekonomickým pravidlom nefungovala len Silicon Valley Bank, netýka sa to len amerických bánk, presne takto fungujú banky všeobecne, na celom svete a teda aj na Slovensku.

 

 

SVB bola bankou viacerých rýchlo rastúcich firiem z odvetvia technológií. Ich vklady tvorili krátkodobé zdroje financovania banky SVB.

Svoj majetok mala SVB uložený v dlhodobých cenných papieroch a poskytnutých hypotékach. Tie mali fixnú úrokovú sadzbu.

Po tom, čo inflácia atakovala rekordné úrovne a boom technologických firiem opadol, sa SVB dostala do obrovských problémov.

Technologické firmy pod vplyvom finančných problémov začali vyberať vklady z bánk. V tom istom čase začal Federálny rezervný fond zvyšovať úrokové sadzby, kvôli nebezpečne vysokej úrovni inflácie. V priebehu len jedného roka sa sadzby vyšplhali z 0,25% na 4,75%.

To spôsobilo, že dlhopisy stratili na hodnote. Ich úrok bol dlhodobo zafixovaný na počiatočnej úrovni úrokových sadzieb, no tým, že sa úroky prudko zvýšili, bol tento dlhodobý majetok banky stratový.

SVB čelila zraneniam zo strany investorov, ktorí potrebovali svoje peniaze okamžite vybrať. No smrteľnú ranu jej uštedrila až vláda, ktorá kvôli zlým ekonomickým podmienkam výrazne zvýšila úrokové sadzby. Tie znehodnotili jej nakúpené cenné papiere a katastrofa bola na svete.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.