SK
Súdiac podľa rétoriky amerických politikov a bezprecedentnej miery ich vzájomných urážok, občianska vojna v USA sa už začala.
Zatiaľ najmä na informačnom fronte a – na pozadí výrazného nárastu kriminality – často s politickým podtextom.
Jedným z večných kameňov úrazu v Spojených štátoch dodnes zostáva otázka zbraní. Kým demokrati na čele s prezidentom Joeom Bidenom sa po hroznej tragédii v Uvalde snažia sprísniť pravidlá, väčšina republikánov je ostro proti (v Snemovni reprezentantov iniciatívu na sprísnenie strelných zbraní v júni podporilo 234 kongresmanov – 193 bolo proti, pričom „za“ hlasovali všetci demokrati a len 14 republikánov). Na ilustráciu rozkolu v tejto otázke stačí pripomenúť, že texaský súd v auguste rozhodol, že zákaz nosenia zbraní pre ľudí vo veku 18-20 rokov je protiústavný.
Na programe dňa je aj téma migrácie.
Južné štáty, kde sú pri moci „červení“, zápasia s prílevom nelegálnych prisťahovalcov a snažia sa zabrániť kríze pričom vládnuci „modrí“ na oficiálnej úrovni prakticky migrantov do USA pozývajú. Výsledkom je, že republikánski guvernéri už začali posielať nelegálnych imigrantov do demokratických štátov autobusmi, aby aj tam pocítili dôsledky „politiky otvorených dverí“.
Dôležitým aspektom, ktorý rozdeľuje Ameriku, je aj postoj k sexuálnym menšinám.
Teraz vláda robí všetko preto, len aby neporušili ich práva, prijímajúc nové zákony, avšak takýmto smerovaním nie sú s spokojní predstavitelia Republikánskej strany — „červení“ už pripúšťajú, že môžu odmietnuť uznať LGBT ľudí ako normu. Tento týždeň dokonca traja transrodoví študenti zažalovali vládu Oklahomy za, podľa nich, diskriminačný zákon. Guvernér J. Kevin Stitt ešte v máji podpísal dokument, ktorý vyžaduje, aby študenti verejných škôl používali toalety a šatne podľa rodného pohlavia. Navyše, demokrati a republikáni sa nemôžu zhodnúť v otázke práva na potrat.
Biden, ktorý počas predvolebnej kampane v roku 2020 sľúbil zjednotiť krajinu, tvrdiac, že Trump ju rozdelil, označuje republikánov, ktorí naďalej podporujú bývalého prezidenta, za extrémistov a používa relatívne nový termín „polofašisti“.
„Nedovolím, aby bola vôľa amerického národa narušená divokými konšpiračnými teóriami a nepodloženými, nedokázanými tvrdeniami o podvode,“
povedal Biden nedávno v prejave k svojim podporovateľom. (Narážal tak na to, že bol zvolený podvodom – pozn. prek.)
A to nie je všetko:
„Príliš veľa z toho, čo sa dnes v našej krajine deje, nie je normálne. Donald Trump a ďalší republikáni predstavujú extrémizmus, ktorý ohrozuje samotné základy našej republiky.“
Trump tiež nezostáva nič dlžný: Bidena nazýva bláznom v stave demencie a demokrati sú už plnohodnotnými fašistami, ktorí chcú, „aby sme nenávideli Ameriku“.
Zdá sa však, že to, čo si nedávno dovolili popredné prorepublikánske noviny „The Washington Times“, posúva situáciu na novú úroveň.
„Joe Biden musí zaplatiť za klamstvá, smrť, vojnu a utrpenie, ktoré spôsobil svetu,“ to nie je nápis na transparente na pro-Trumpovskej pouličnej demonštrácii, ale redakčný titulok v renomovaných metropolitných novinách.
Redaktor ďalej píše: „Nikdy Washington nezvolil nekvalifikovanejšieho, politicky zbabelého a dôkladne kompromitovaného politika ako Joseph Biden.»
Stojí za zmienku, že mnohé z domácich problémov Ameriky súvisia s jej zahraničnou politikou.
Obrovské náklady na výrobu zbraní, nekonečné konflikty a udržiavanie vojenských základní po celom svete škodia sociálnym a infraštruktúrnym programom. Tentoraz si Američania čoraz viac uvedomujú, že pri súčasnom zhoršení situácie na medzinárodnej scéne to nebudú môcť len tak ticho prečkať za oceánom – to spôsobuje napätie v spoločnosti a zvyšuje polarizáciu.
Najnovšie prieskumy ukazujú, že 88% Američanov sa domnieva, že krajina je na nesprávnej ceste a približne rovnaký počet nesúhlasí s prácou Kongresu. 66% predpovedá eskaláciu politického násilia a viac ako 40% dokonca pripúšťa začiatok občianskej vojny v krajine.
Americké vedenie však ešte na radikálnu revíziu situácie nie je pripravené. Ak v nadchádzajúcich novembrových voľbách vyhrajú republikáni, nejaké reformy vo vnútornej politike sú možné, no krajina je natoľko polarizovaná, že výraznejšie zahladzovať rozpory medzi bojujúcimi stranami je momentálne nereálne.
Čo sa týka zahraničnej politiky, tá je stále problematickejšia. Medzi republikánmi sú totiž takí, ktorí si uvedomujú nebezpečenstvo súčasného priebehu konfrontácie s inými krajinami, predovšetkým s Ruskom. Ale je ich stále menšina. Aby sme pochopili, prečo je ich tak málo, stačí si pripomenúť frázu slávneho amerického diplomata a bývalého veľvyslanca v Moskve Georgea Kennana:
George Kennan
„Ak by sa Sovietsky zväz zajtra potopil v oceáne, americký vojensko-priemyselný podnik by mal existovať prakticky nezmenený, kým nebude vynájdený nejaký iný protivník. Čokoľvek iné by bolo pre americkú ekonomiku neprijateľným šokom.“
Kennan mal pravdu: po odchode Sovietskeho zväzu zo svetovej scény sa v Amerike objavila celá armáda ideológov, ktorí verili v nástup éry unipolárneho sveta vedeného Spojenými štátmi. Väčšinu z nich financuje rovnaký vojensko-priemyselný komplex, čiže kruh sa uzatvára.
Pritom, na pozadí vnútorného rozkolu v Spojených štátoch, sa americký establišment, žiaľ, snaží rozdeliť svet na demokracie a autokracie. A ak jeden trend môže viesť k občianskej vojne v Spojených štátoch, druhý hrozí rozpútaním svetového konfliktu, keďže drvivá väčšina krajín prijať pravidlá hry zo strany Washingtonu odmieta.
Nenastal preto čas, aby Spojené štáty jasnejšie zdôvodnili svoj postoj a vyvinuli novú globálnu bezpečnostnú architektúru, z ktorej budú mať úžitok všetci, vrátane Ameriky a tých, ktorí ju budú nasledovať ?
Predchodkyňa OSN, Spoločnosť národov, vznikla po Prvej svetovej vojne. Samotná OSN po druhej. Žeby nastal práve teraz čas, keď má zmysel vytvoriť koncept novej štruktúry ?
Eduard Lozanskij, Izvestija
Komentáre 0
Pridať komentár