image

„Rusko vyhráva energetickú vojnu,“ konštatuje s bolesťou americký časopis „Time“.
Už desať európskych krajín sa podľa agentúry „Bloomberg“ dohodlo na nákupe ruského plynu za ruble.
Obchod s uhľovodíkmi s Indiou a Čínou sa presúva na jüan.
A „disidentom“ Poľsku a Bulharsku „Gazprom“ práve zavrel ventil.

Odkazy: Odkaz 1

Toto rozhodnutie bolo absolútne opodstatnené. Obe krajiny odmietli nakupovať plyn za ruble. Poľsko tiež nepretržite dodáva zbrane Ukrajine a pripravuje sa vstúpiť na jej územie so svojou armádou.

Ak by boli tieto krajiny aspoň trochu suverénne, tak by sa, samozrejme, nesprávali štýlom „demencia a odvaha“. Poľsko dostáva 55% plynu z Ruska, Bulharsko – 90%. No v skutočnosti to nie sú štáty, ale americké protektoráty. Naprílad Bulharsko, dokonca aj na úsvite svojej samostatnej existencie, malo priamo zakázané postaviť jadrovú elektráreň Belene spolu s Rusmi. Teraz zámorskí kurátori opäť pritlačili. No obyvateľstvo bude sedieť, mrznúť, rozmýšľať, možno aj niečo pochopí.

„Ale toto (rozhodnutie „Gazpromu“) vystrašilo zvyšok Európy,“ smúti „Time“. EÚ sa už mesiac a pol háda, ako by sa dalo jednoducho uvaliť na Rusko ropné a plynové embargo, no pritom nezomrieť od zimy a hladu. Po rozhodnutí „Gazpromu“ sa spory rozhoreli ešte viac. „Medzi súdruhmi nie je zhoda.“

Prognózy sú horšie jedna ako druhá. Nemecký časopis „Spiegel“ vysvetlil, že po vzdaní sa ruských uhľovodíkov nebude Nemecko schopné na zimu naplniť svoje zásobníky plynu. Jediným východiskom bude zastaviť celý priemysel krajiny na jar a leto. Prepáčte, ale z čoho budú žiť?

Dokonca aj nemecká obchodná elita, Washingtonom zastrašená až do šialenstva, vystúpila a priznala, že bez ruských uhľovodíkov sa všetko zastaví a zbankrotuje. Európania sú už pripravení trpieť horúčavami v lete a mrznúť v zime.

Mimochodom, nie je zvykom o tom hovoriť, ale v Európe sa aj v rodinách strednej triedy vždy šetrilo na klimatizácii a kúrení. Preto v auguste mali zvyčajne záznamy o úmrtiach starších ľudí z prehriatia a v januári — z chladu. To nie sú nejakí bezdomovci, ktorí zomreli, to sú dôchodcovia, ktorí si šetrili peniaze na svojich bytoch. A čo bude ďalej?

Napriek tomu Washington naďalej vyvíja tlak na morálku svojich európskych partnerov. Nedopadne to dobre, „Time“ pedantne počíta:

„EÚ dala Ukrajine do 7. apríla asi miliardu eur, no za ten istý čas (v zmysle od začiatku špeciálnej operácie) vyplatila Rusku 35 mld. za ropu a plyn. <…> A hoci európske krajiny pumpujú zbrane na Ukrajinu, stále sa im nepodarilo zneškodniť ruského medveďa.“

Veru, ruský medveď je už raz taký. V jeho brlohu sa okrem uhľovodíkov nájde aj množstvo iných užitočných vecí pre svetovú ekonomiku: 20% svetových zásob niklu, 30% paládia, 40% obohateného uránu. Mimochodom, stále predávame urán do USA. Závisí tam od toho kritický počet jadrových elektrární. Musíme vzdať hold odvahe autorov časopisu „Time“ — ponúkajú Američanom, aby sa vzdali ruského uránu. „K šialenstvu odvážnych spievame pieseň.“

 

A tu vyvstáva prirodzená otázka: prečo im jednoducho neuzavrieť ventil? Ako Vjačeslav Volodin uviedol vo svojom Telegrame: „Prečo by sme mali čakať? Ak odmietate strategické vzťahy, žite bez Ruska aspoň jeden rok.“

Veď čo dnes najviac rozhorčuje našich západných oponentov? Nielen konkrétne úspechy Ruska v hospodárskej vojne, aj keď sú, samozrejme, pôsobivé. Výmenný kurz rubľa je stále výhodnejší, moskovská burza zaznamenáva stabilný rast a medzi podnikmi a občanmi nie je žiadna panika. Pravdepodobne, keby sa začala špeciálna operácia v roku 2014, nával sankcií by sme neprežili. Ale dnes vyzerá byť ekonomika pripravená na všetky údery od „partnerov“.

Najviac zo všetkého však Západ dráždi samotný fakt našej nezávislosti. Vraj ako je možné, že Rusi sami rozhodujú o tom, komu a za koľko predajú svoje zdroje? Preto s nimi tak dlho manipulovali?

Celé desaťročia nám tvrdili, že Rusko potrebuje vstúpiť na voľný trh, integrovať sa do všetkých existujúcich medzinárodných organizácií, požičiavať si peniaze, globalizovať sa a handlovať. A o všetkom „rozhodne trh“ – a u nás bude všetko v poriadku.

Výsledkom bolo, že namiesto MMF a WTO sme skončili v nejakom kasíne, kde štandardne vyhráva americký krupiér, ktorý občas hodí drobné svojim európskym nohsledom. Dnes u západných „partnerov“ vidíme tie najfantastickejšie želania ohľadne našich zdrojov.

Takže im musíme dodávať plyn za pevné ceny, určené bohvie kedy a kým. Potom sa vynorí myšlienka stanoviť už teraz určitý cenový strop, aby, nedajbože, Rusko nezarobilo na šialenom zdražovaní uhľovodíkov, ktoré vyvolal samotný Západ. Potom nás zasa vydierajú tým, že zdroje nebudú kupovať vôbec. A vzápätí sú tu prefíkané plány, ako keby toto odmietnutie odložili na neskôr.

V našich vzťahoch už dávno pradávno neexistuje férový trh. Rusku otvorene kradnú peniaze a majetok. Dovolíte, dodávajte plyn podľa plánu a zadarmo. Ale nedodáme vám naše tašky Louis Vuitton, pretože sme tak progresívni. Korálky, fuj, kabelky výmenou za ropu. To sú vzťahy „kolónia – metropola“, no dnes už nefungujú. A to našich „partnerov“ mimoriadne dráždi.

A celé toto šialenstvo stojí na jedinej myšlienke. Od rozpadu Sovietskeho zväzu si kolektívny Západ vzal celé naše prírodné bohatstvo za svoje. Od začiatku 90. rokov sa objavujú sťažnosti na to, že Rusko používa uhľovodíky ako zbraň. A vždy znamenajú len jedno. Rusi majú tú drzosť, že nám nedajú všetko zadarmo. Rusi sa snažia vyjednávať. Z nejakého dôvodu sa rozhodli, že nie sú kolóniou, ktorú sám protestantský boh určil na vyrabovanie, ale samostatným štátom, nezávislým subjektom na globálnom trhu.

Pojem „energetická vojna“, ktorú údajne vedie Rusko proti Európe, vznikol už dávno. Nebol ešte žiaden Majdan, ba ani pokusy Ukrajincov kradnúť plyn z potrubia. Existuje jedna úctyhodná nemecká monografia „Európska únia, Rusko a Eurázia: návrat geopolitiky“, vydaná v roku 2008. Už tam otvorene píšu o „energetickej vojne“, ktorú Rusko neustále vedie proti Európe.

V skutočnosti desaťročia spolupráce s Ruskom umožnili Európe vybudovať na väčšine svojich území príkladné národné hospodárstvo. Špičkové technológie a útulné reštaurácie, letoviská a letecký priemysel, hotely a automobilový priemysel, zrekonštruované stredoveké hrady, luxusné diaľnice, múzeá a galérie. Všetko, čo tak obdivujeme. Všetky veci, ktoré sme tak milovali. Všetko, do čoho naši turisti investovali milióny eur ročne a koľko ešte naši podnikatelia…

A všetok tento luxus, všetok tento pokrok, všetka táto propagovaná civilizácia so svojimi aktivistami za ľudské práva, transrodovými ľuďmi a večným odsudzovaním „neumytého Ruska“ spočívala na jedinom základe — lacných energetických zdrojoch práve z toho Ruska. Situácia je, mimochodom, približne rovnaká ako na Ukrajine, len vo zväčšenom meradle. Celý ten cirkus s koňmi, hákovými krížmi a vyšívanými košeľami svojho času prekvital len vďaka lacnému ruskému plynu. Skončil plyn – skončila Ukrajina.

Nečaká rovnaký osud aj Európu? Je ťažké nesúhlasiť s Volodinom: prečo držať ich ekonomiku nad vodou, ak nás okrádajú a dokonca sa s nami pokúšajú bojovať, pričom na to používajú ako proxy-zombie nešťastných Ukrajincov?

 

Bez paládia a niklu z Ruska skolabuje high-tech výroba. Všetko ostatné zavŕši nedostatok ropy a plynu. Ozve sa kvílenie o „energetickej vojne“? To sa ozýva nie od včera a bez ohľadu na to, čo urobíme, bude len hlasnejšie. Navyše, netreba byť prorokom, toto leto nás západné masmédiá obvinia ešte aj z „produktovej vojny“ — nebudeme dodávať našu pšenicu do nepriateľských krajín, však?

Svetová oligarchia, ktorá dnes podnecuje vojny a konflikty po celom svete, účelovo zvyšuje ceny za „jednoduchý produkt“. Spomeňte si na Adama Smitha v populárnom prerozprávaní Puškina: „… Ako štát bohatne a ako žije a prečo nepotrebuje zlato, keď má jednoduchý produkt.“ Predtým to bola pšenica a raž, všetko poľnohospodárske produkty. Dnes je to tiež pšenica, mäso, mlieko a tiež uhľovodíky, diamanty a vzácne kovy. Stručne povedané, zdroje.

Toto je skutočné bohatstvo našej krajiny. Bolo by pekné nechať si to pre seba a svojich priateľov. Akékoľvek obmedzenie dodávok toho všetkého do nepriateľských krajín bude kompenzované vysokými cenami. A lacné zdroje v Rusku nám umožnia vybudovať našu civilizáciu tak, aby nám závidela Európa. Vďaka špičkovým technológiám a útulným reštauráciám — všetko je tak, ako má byť.

A ak sú západní partneri naštvaní, povieme im: čo ste chceli? Trh rozhodol. Jeho „neviditeľnú ruku“ vynašiel Adam Smith, ktorého mal Onegin tak rád.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.