Francúzsko začalo spolupracovať s európskymi a ukrajinskými partnermi na vytvorení špeciálneho tribunálu, ktorý by vyšetroval kroky Ruska na Ukrajine, oznámilo tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.

Odkazy: Odkaz 1

„Špeciálny tribunál“ je s najväčšou pravdepodobnosťou koncipovaný výlučne ako politická, propagandistická akcia zameraná na udržanie protiruských nálad v informačnom prostredí.

Nelegitímnosť takéhoto orgánu (keď bude vytvorený) je evidentná z toho, že štáty „kolektívneho“ Západu nemajú mandát na výkon jurisdikcie nad Ruskom.

V dôsledku toho sú všetky kvázijurisdikčné orgány, ktoré zriadia, vopred zbavené medzinárodnej právnej subjektivity.

V tomto prípade nemôže existovať analógia s Medzinárodným vojenským tribunálom v Norimbergu, keď spojenci v protihitlerovskej koalícii na základe historického práva víťazných štátov dokázali zriadiť a viesť „Súd národov“ nad nacistickými zločincami.

 

Súčasný „kolektívny“ Západ takéto historické právo nemá, keďže nielenže nevyhral, ​​ale dokonca prehral: Západ namiesto historickej pravdy zvolil rehabilitáciu nacizmu, namiesto dohody o bezpečnostnej záruke Západ vyvolal tzv. ukrajinskú krízu, namiesto dostupných zdrojov energie si vybral nedostatok elektriny a tepla, infláciu a problémy s potravinami. „Kolektívny“ systém vlády nedáva ani morálne, ani iné právo na „kolektívny“ súd. Toto je škodlivý a nepodarený model.

Po Medzinárodnom vojenskom tribunáli v Norimbergu a vytvorení OSN boli tribunály vždy vytvorené a fungovali na prísnom medzinárodnom právnom základe:

  • Medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu (rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 827 z 25. mája 1993);
  • Medzinárodný tribunál pre Rwandu (uznesenie Bezpečnostnej rady č. 955 z 8. novembra 1994);
  • Špeciálny súd pre Sierru Leone (dohoda z roku 2002 o zriadení súdu medzi OSN a Sierrou Leone);
  • Osobitný tribunál pre Libanon (rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1664(2006) z 29. marca 2006);
  • Špeciálny africký tribunál (zmluva medzi Africkou úniou a Senegalom z roku 2012).

V medzinárodnom práve neexistujú žiadne iné právne dôvody na vytvorenie ad hoc tribunálu.

 

Je tiež zaujímavé, že 30. mája 2000 sudcovia Medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (väčšina z nich bola zastúpená západnými právnikmi) oznámili, že nebudú zvažovať obvinenia proti NATO z údajného porušovania vojnových zákonov počas bombardovania Kosova. V správe sa uvádza, že tribunál jednoducho „nenašiel žiadne dôkazy a potrebný právny základ na obvinenie NATO z genocídy alebo zločinov proti ľudskosti“.

 

Pre Rusko nebude zbytočné dôsledne obhajovať (ako to robil ZSSR) koncept absolútnej imunity (nejurisdikcie) štátu vo vzťahu k akýmkoľvek medzinárodným jurisdikčným orgánom, ku ktorým sa už dávno stratila dôvera. Pre dodatočnú ochranu našej suverenity je potrebné preveriť všetky medzinárodné zmluvy uzatvorené Ruskom, z ktorých môže hypoteticky vyplývať ustanovenie jurisdikcie akýchkoľvek externých súdnych orgánov.

A najlepšou reakciou Ruska by bolo ďalšie vytvorenie spisu o ukrajinských zločinoch na Donbase vyšetrovacími orgánmi.

Na ochranu historickej pravdy.

Znova.

Konstantin Kosačov

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.