image

Na pozadí ukrajinských udalostí bola takmer bez povšimnutia Nobelova cena za ekonómiu udelená Benovi Bernankemu, tvorcovi práve toho ekonomického modelu, ktorý priviedol celý západný svet do súčasnej inflačnej krízy.

Ak mala finančná kríza v roku 2008 nejaký symbol, tak to bol určite Bernanke.

Ako ekonomický poradca Busha mladšieho aktívne presadzoval politiku umelého nafukovania trhu s nehnuteľnosťami pod heslami vytvárania „homeowner economy“.

Bernanke sa v roku 2006 preslávil výrokom, že v USA sa sformovala „ekonomika zlatovlásky“, ktorá bude vždy rásť a pod prísnym vedením Bieleho domu a Fedu sa nemusí báť žiadnej krízy. V priebehu nasledujúceho roka dôrazne poprel existenciu hypotekárnej bubliny, ako aj skĺznutie Ameriky do recesie a následne plnohodnotnej krízy.

V tom čase už sám viedol Fed a keď videl, že ekonomika USA sa rozpadá, rozbehol tlačiarenský stroj naplno. Bernanke sa poponáhľal nekontrolovateľne nalievať peniaze na finančné trhy, len aby ich zachránil pred katastrofálnym poklesom. Je iróniou, že v minulosti takéto praktiky aktívne kritizoval v Japonsku – kým ich sám nezaviedol v Amerike.

Chvíľu sa zdalo, že tieto peňažné experimenty boli úspešné – Spojené štáty a celý západný svet sa dokázali dostať z krízy. Nasledovali však roky slabého rastu, zatiaľ čo tlačiarenský stroj fungoval a pumpoval ďalšie a ďalšie finančné bubliny. A potom, už na pozadí pandémie, keď sa nalialo priveľa peňazí, začal skutočný inflačný šok, ktorý priviedol Západ do patovej situácie.

Teraz je celá západná ekonomika v existenčnej kríze, ktorej korene vyrastajú práve z fatálnych rozhodnutí Bernankeho pred 14 rokmi. Preto je udelenie Nobelovej ceny práve jemu do istej miery symbolické – hoci ide o obdobu odovzdávania ceny mieru Obamovi, ktorého politika vtedy viedla k destabilizácii Blízkeho východu a súčasnej ukrajinskej kríze.

Je globálna ekonomická situácia skutočne na tom tak zle ?

Posledné mesiace čoraz viac médií informuje o zhoršujúcej sa globálnej ekonomickej situácii. Zatiaľ čo takto pred rokom väčšina médií ignorovala analytikov a ich varovania, dnes sa média pretekajú v tom, kto viac napíše o hrozbe recesie, ekonomickej kríze či inflácii.

Tento informačný nárast je na jednej strane trendom, na druhej sa čoraz viac ukazuje, že situácia je skutočne vážna. Taká vážna, že z ekonomického hľadiska padajú v posledných mesiacoch rôzne rekordy. Samozrejme, narážame tu na ekonomicky negatívne rekordy.

Britská libra sa prepadla na najnižšiu úroveň od roku 1985. Dôvodom je konzervatívny postoj britskej centrálnej banky, ktorá, expresívne povedané, zaspala dobu. Obavy z rastúcej inflácie sa tak v krajine, ktorá opustila EÚ, naďalej zvyšujú.

Vďaka jednotnej menovej politike, ktorú koriguje Európska centrálna banka (ECB), všetky štáty eurozóny trpia pre menovú politiku ECB, ktorá na jednej strane musí zvyšovať sadzby, aby znížila infláciu, na druhej strane ich moc zvýšiť nemôže, pretože krajiny ako Taliansko s dlhom 134 % z HDP (áno, Taliansko je dlžné viac, než dokáže vyprodukovať) by šli do krachu.

Ekonomika Nemecka sa podľa Chrisa Williamsona, hlavného podnikového ekonóma dátovej spoločnosti S&P Global Market Intelligence, zhoršuje takým tempom, ktoré sme naposledy videli počas krízy v roku 2008. Nemecko dopláca na svoju hospodársku, predovšetkým energetickú previazanosť s Ruskom.

V porovnaní so zvyškom sveta, napríklad s Čínou alebo EÚ, sú Spojené štáty súčasnou krízou slabšie zasiahnuté. Dôvodom je zmena politiky FED-u, spotrebiteľské výdavky, rast zamestnanosti a presun výroby zo zahraničia do USA. Dolár zažíva šťastné obdobie a mnohé meny v pomere k nemu strácajú na hodnote. Napriek tomu sa prognostici zhodujú v tom, že USA sa nevyhnú recesii.

Európska únia zažíva historicky najväčšiu infláciu

Inflácia v EÚ pokračuje v rastúcom trende a v septembri dosiahla historicky rekordnú hodnotu 10 %, ktorú EÚ ešte nikdy nezažila.

Hoci sa ekonómovia domnievali, že by mohol rast spotrebiteľských cien v EÚ v mesiaci september spomaliť z 9,1 % z augusta na približne 9,7 %, nestalo sa tak. Ceny v Únii naďalej rastú a inflačný strop sme dosiaľ stále nedosiahli.

Pre spotrebiteľov žijúcich v EÚ je klesajúca hodnota eura negatívnym javom, ktorý všetci pociťujeme. Import do Európy sa zdražuje, keďže za 1 euro dostaneme čoraz menej. Cítiť to hlavne pri položkách, na ktorých je EÚ závislá. Sem patria predovšetkým pohonné hmoty, ktoré nielen rastú samostatne, ale súčasne ich nákup sa ďalej predražuje v rámci menej výhodnej menovej výmeny.

Inflácia na Slovensku v septembri vzrástla na 14,2%.

 

Inflácia u našich susedov v Maďarsku sa vyšplhala na nové rekordné maximum. Minulý mesiac dosiahli medziročné spotrebiteľské ceny hodnotu 20,1 %. Maďarský premiér Viktor Orbán dnes podľa správy agentúry Reuters vyzval maďarskú centrálnu banku a ministra financií, aby znížili do konca budúceho roka infláciu aspoň na polovicu.

Maďarsko podobne ako ostatné krajiny trpí rastúcou infláciou, ktorá dosahuje stále vyššie a vyššie maximá. Zatiaľ čo pred dvoma mesiacmi bola na úrovni 13,7 %, v auguste 15,6 %, minulý mesiac dosiahla až 20,1 %. Podobne vysokú infláciu zažila krajina naposledy v 90. rokoch 20. storočia, ako môžete vidieť na grafe nižšie.

Maďarsko je do veľkej miery energeticky závislé od ruských zdrojov. Krajina bojuje nielen s extrémnym rastom inflácie, ale aj so slabým forintom, ktorý klesá pre spory s Úniou na cene. Únia kritizuje Maďarsko pre nedodržiavanie zásad právneho štátu a plánuje zabrániť Maďarsku čerpať miliardy z eurofondov.

 

Zatiaľ čo vysoká inflácia a každomesačné zvyšovanie sadzieb sa stáva novým štandardom, málokto si kladie otázku, prečo banky, ktoré nesú veľkú mieru zodpovednosti za súčasné ekonomické a finančné ťažkosti, nezvyšujú na sporiacich účtoch úroky. Banky disponujú našimi peniazmi, hyperbolicky povedané žijú z nás, ale v čase rekordnej inflácie nijako nechránia naše peniaze pred stratou hodnoty.

Na mieste je otázka, prečo to nikto nerieši. Bankám to evidentne neprekáža, prečo by aj, no smutné je konštatovanie, že ľudia sú ticho. Ako upozorňuje redaktor článku Wall Street Journal, banky disponujú stále vysokým kapitálom svojich klientov, čo v nich nevyvoláva potrebu lákať nových klientov na vysoké ročné zúročenie. V skratke povedané: tým, že držíme peniaze v bankách, strácajú na hodnote a banky na tom aj tak zarábajú (nerátajúc mesačné poplatky). Pokiaľ by ľudia vybrali peniaze zo svojich účtov, banky by viac riešili, ako prilákať ľudí na lukratívne výnosy.

Európu a svet čaká recesia a extrémna chudoba

Podľa slov prezidenta Svetovej banky Davida Malpassa Európu a svet čaká recesia a extrémna chudoba. Vo svojom 

Podľa Malpassa nie je vôbec jasné, či sa v budúcnosti nájde dostatok kapitálu na uspokojenie potrieb vyspelých ekonomík. Ich základom je fiškálna politika, v dôsledku ktorej sa krajiny dostávajú na stále vyššiu úroveň zadlženosti.

Zníženie dlhu má pre svet obrovský význam. A to najmä z dôvodu zvyšovania úrokových sadzieb. Dlh je jednoducho natoľko veľký a zaťažujúci, že sa výrazne znehodnocujú meny, čo napokon spôsobuje infláciu,“ uviedol Malpass v rozhovore pre agentúru Bloomberg.

Malpass skritizoval aj plán krajín G-20, ktoré chcú pozastaviť alebo reorganizovať splácanie dlhov krajín s nízkymi príjmami počas pandémie Covid-19.

V skutočnosti neexistuje žiadny proces na zníženie tohto dlhu. Koniec koncov, jasne sme to mohli vidieť na poslednom zasadnutí krajín G-20. Nedosiahli žiadny pokrok,“ dodal Malpass.

Podľa Malpassa je tak zadlženosť rozvojových krajín jedným z najväčších globálnych problémov, ktorý môže svet dostať späť do obdobia 80. rokov minulého storočia, teda do čias veľkej hospodárskej krízy.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.