image

Mýtus pražskej jari.
Všetko inak.
Pravda o roku 1968 očami analytika Štefana Kotrbu

Odkazy: Odkaz 1

Živíme si v sebe už pol storočia mýtus pražskej jari a socializmu s ľudskou tvárou Alexandra Dubčeka?

Analytik Štěpán Kotrba sa na ParlamentníchListech.cz púšťa do rozboru vtedajšej situácie. Dubček vraj nikoho veľmi nezaujímal, Západ aj Sovieti sledovali niečo úplne iné ...

Krach operácie JAVOR

V českej spoločnosti sa už pol storočia udržiava zo všetkých strán košatý mýtus o pražskom jari - socializmu s ľudskou tvárou Alexandra Dubčeka, ktoré udusili tanky okupačnej armády. Silný príbeh. Mýtus o demokratizáciu komunistickej idey päťdesiat rokov podporovali sami českí komunisti a z druhej strany tí, ktorí sa vtedy tešili na koniec socializmu. Márne. Zvyšok spoločnosti ním bol zasiahnutý vďaka zvedavým otázkam previerkových komisií KSČ, dopýtajúc sa na súhlas či nesúhlas s internacionálnou pomocou bratských strán, bez poznania toho hlavného: PREČO?

Pravda je ale iná ako mýtus. Sovietov ani Západ, s výnimkou britskej MI6, nezaujímal ani Dubček, ani seberozkladajúca hlasnosť a demokratizácia komunistickej strany. Američanov a Sovietov nezaujímalo nič iné ako strategická vojenská parita na západnej hranici Varšavskej zmluvy. Túto paritu zásadným spôsobom porušilo 79 kusov americkej strely krátkeho doletu, vytvorené pre európske bojiská a rozmiestňovanie v západnom Nemecku. MGM-31 Pershing bola tá americká balistická raketa. Mohla byť vybavená jadrovou hlavicou W-50 typu posilňovanou Fission, ktorá bola k dispozícii v troch variantoch (60 kt, 200 kt, 460 kt - čo zodpovedá približne 5, 15, 35 hirošimským bombám). Dolet strely bol variabilný (185 km - 740 km s bezpečnostnou rezervou 111 km) s relatívne vysokou presnosťou (CEP = 260 m). Taktický systém Pershing 1 bol v Nemecku operačne nasadený v roku 1965 ako tri palebné batérie 56. veliteľstva poľného delostrelectva. Jeho nebezpečenstvo tkvelo v tom, že znižoval reakčný čas po zistení použití strategických jadrových striel z 40-30 minút nutných k protiútoku pre dolet strategických rakiet na 3-5 minút. Čo bolo menej, než bolo uvedenie akýchkoľvek rakiet do bojovej pohotovosti. Raketa letela na tú dobu neuveriteľnou rýchlosťou Mach 8 = 2,7 km/s. Najbližšie odpalisko bolo 37 km od československých hraníc.

Prezident Novotný v októbri 1965 vo Vojenskej komisii obrany ÚV KSČ a neskôr aj Dubček odsúhlasili úlohu Varšavskej zmluvy vybudovať tri objekty "Javor" na uskladnenie jadrových hlavíc operačno-taktického raketového komplexu Temp-S (9K76 / 9M76B, OTR-12) a zvláštne odolnú spojovacu linku do týchto objektov. V marci 1965 povedal hlavný veliteľ Spojených ozbrojených síl maršal A. A. Grečko československému ministrovi národnej obrany generálovi Bohumír Lomskému, že je potrebné uložiť špeciálne bojové hlavice na území Československa, ale že ich budú mať pod kontrolou sovietski špecialisti. V novembri toho istého roku boli pozvaní hlavní funkcionári ČSĽA (minister národnej obrany gen. B. Lomský, náčelník Generálneho štábu ČSĽA gen. O. Rytier, náčelník Operačný správy GŠ gen. V. Vitanovský, náčelník raketového vojska a delostrelectva MNO gen. K. Blatenský a náčelník ubytovacieho a výrobného úseku MNO plk. J. Roháč) ku konkrétnemu rokovania s ministrom obrany ZSSR.

Dňa 15. decembra 1965 podpísala československá a sovietska strana prísne tajnú "Dohodu o opatreniach na zvýšenie bojovej pohotovosti raketových vojsk". S výstavbou a existenciou objektov bol oboznámený iba úzky okruh ľudí: prezident republiky, prvý tajomník ÚV KSČ, predseda vlády ČSSR, minister národnej obrany, náčelník Generálneho štábu ČSĽA, náčelník Operačný správy GŠ, náčelník operačného oddelenia GŠ / OS, zástupca náčelníka operačného oddelenia, náčelník skupiny operačného plánovania GŠ / OS, starší dôstojník - pracovník operačného sály, náčelník raketového vojska a delostrelectva a náčelník stavebného a výrobného úseku MNO. Právo udeľovať súhlas na zoznámenie osôb so skutočným účelom zvláštnych objektov JAVOR mal iba prezident republiky. Sovietska rozviedka totiž mala informácie o nasadení rakiet Pershing v SRN a potrebovala v určitom termíne realizovať paritné opatrenia.

Výstavba troch podzemných objektov mala stáť na vtedajšiu dobu neuveriteľných 200 miliónov korún. Obrovské množstvo nedostatkového cementu, ocele, obrovské množstvo nákladných áut na výkopovú zeminu a obrovské množstvo stavebných kapacít by bývalo chýbalo centrálne plánovanému národnému hospodárstvu. Novotný chcel byť ale populárny, chcel stavať sídlisko pre ľudí, a nie sklady pre sovietske jadrové hlavice ....

Kým strely Temp-S dostali s predstihom špeciálne jednotky ČSLA na uskladnenie i ovládanie, hlavice a odpaľovacie kľúče mala mať na starosti iba jednotka sovietskych špecialistov pod priamym velením Kremľa. V prípade vojnového konfliktu so Západom by sovietska strana vydávala jadrovú muníciu československým raketovým vojskám. Úlohu postaviť podzemné silá pre hlavice Česi nesplnili v termíne a Brežnevovi klamali.

Aby bolo jasné, že prípadný útok Pershing na Československo bude cestou k vojne so všetkými štátmi Varšavskej zmluvy, boli použité mnohonárodnostné sily ako živý štít. Dňa 6. mája 1968 prebehla v Moskve vojenská rada, ktorej sa okrem špičiek ministerstva obrany a armády zúčastnil aj generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev. Ten ešte v ten istý deň referoval na rokovaní ÚV KSSZ o tom, že sa práve dohovorilo vyslanie delegácie maršala Koneva do Československa. Bez podrobností.

Konev priletel o dva dni neskôr a v Československu preveroval pravdivosť slov predstaviteľov štátu o stave pripravenosti na prijatie hlavíc pre strely Temp-S, ktoré sovietski dôstojníci označili za nerealizovateľné.

Až v roku 1969 dokončili a Sovietskej armáde previedli Javor 50 asi 8 km juhovýchodne od Bíliny, Javor 51 asi 2,5 km severne od Borovná a Míšove vo VVP Jince, Javor 52 asi 4 km severne od Bielej p. B. vo VVP Ralsko. Dva objekty v apríli 1969 a jeden v novembri. Plné obsadenie objektov vykonali Sovieti 16.-18. februára 1970. Príliš neskoro. Po uvedení rakiet Pershing 1 v SRN do pohotovosti QRA (Quick Reaction Alert) v FKG1 v Landsbergu au 1. práporu 81. regimentu poľného delostrelectva USA v Neu-Ulme nezostalo velenie Varšavskej zmluvy nič iné než použiť vlastných vojakov, keď nebolo možné využiť paritné opatrenia.

Nikdy nedošlo k obvineniu slovenských komunistov zo zrady ani k ich potrestaniu, pretože GRU nechcela odhaliť informátora ani informácie (nadväzujúce na plány britskej rozviedky, ktorej rezident Sir Cecil Parrott predtým riadil ako veľvyslanec v Prahe "zamatovo prevratovú" agentúru Veľkej Británie). Legenda - bohužiaľ - s romantizujícou ilúziou o pražskom jari a jeho vplyvu na európsku politiku pretrváva dodnes.

Akt inštalácie živých štítov v podobe plukov nič netušiacich Rusov, Ukrajincov, Poliakov, Kazachov a Uzbekov nie je okupácia. Okupácia znamená vytvoriť štátnu správu a riadiť štát. Niesť zodpovednosť. Ovládať ľudí. To sa nikdy nestalo. Stranícki tajomníci neboli Rusi, ale Česi a Slováci. Kádrováci boli Česi a Slováci. Policajti a eštebáci boli Česi a Slováci. Generáli aj podplukovníci boli Česi a Slováci. Tí neboštíci "internacionálnej pomoci" dvadsať rokov nevystrčili ňufákom z kasární. Len ich dôstojníci občas chodili s paničkami na vychádzky. A čítali tkéto odkazy:

  • Zachvatčiki, riadit damoj.
  • Dubček = Svoboda.
  • Ivan, bež domov, Brežnev sa zbláznil.

Žili tu dvadsať rokov, obklopení nenávisťou, ktorá ale mala byť smerovaná na tých českých a hlavne slovenských komunistov, ktorí svojou hlúposťou a zradou zavinili, že sem veliaci generáli Varšavskej zmluvy museli poslať nevinné vojakov umrieť v žiary atómovej vojny. Ani im nepovedal nikdy nikto pravdu v strachu, že budú masovo dezertovať. Nenávisť ľudu mala byť právom smerovaná na Novotného, ​​na Dubčeka, na generála Lomského. Tí klamali všetkým vrátane svojich súdruhov a ohrozili tým svoju krajinu. Namiesto toho žili ďalej na slobode a niesli to strašné tajomstvo po celú dobu normalizácie. Ani sa nezačervenali. A nič netušiace tetky za skriňou schovávali dvadsať rokov Dubčekovu oficiálnu fotografiu v lacnom rámčeka a Sašu ľutovali.

Boli aj ďalší českí a slovenskí komunisti, ktorí boli zase pôvodcovia konca sna o demokratickom socializme a ktorí spustili samovražedný stroj, zvaný normalizácia. Kolder, Biľak a ďalší autori falošného pozývacieho listu a nastupujúca garnitúra. Okupáciu sme si vytvorili my sami. Bola to okupácia dvadsiatimi rokmi nízkosti a hňustva závistlivých a hlúpych kádrovákov a straníckych tajomníkov, podriadených niekoľkým málo darebákom, ktorí vedeli. Bola to okupácia skoro všetkého tvorivého a pokrok prinášajúceho.

Rakety Temp-S na západnej hranici Československa boli dvadsať rokov. Dvadsať rokov zastrašovali potenciálnych útočníkov. To bola podoba mieru za studenej vojny.

Až v decembri 1987 po návšteve Gorbačova v Prahe a po uzavretí dohody medzi USA a ZSSR o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu vo Washingtone bola z územia Československa stiahnutá sovietska raketová brigáda vyzbrojená raketovým systémom Temp-S. Ani vtedy nikto nič nikomu nepovedal. Krtko v Bundeswehru ešte pracoval. Perestrojka sa nekonala. Až v dňoch 21.-30. júna 1990 odišli ovládacie jednotky sovietskej armády a až 30. októbra 1990 boli gen. M. Mojsejev odovzdané csl. armáde objekty Javor. Ani vtedy nikto nič nepovedal. Objekty zostali ďalej prísne tajné. V novembri 1989 ľud tlieskal tomu, keď sa Saša objavil na balkóne Melantrichu. Potom sa Saša pokúsil stať predsedom Federálneho zhromaždenia. Posledný transport so sovietskymi vojakmi bol vypravený 19. júna 1991 z Milovic. Celý proces bol formálne ukončený podpisom protokolu o ukončení odsunu sovietskych vojsk z Československa 25. júna 1991 v Prahe.

A dodnes mnohí snívajú o socializme s tvárou Alexandra Dubčeka.

 

Môžem potvrdiť časť článku, kde sa hovorí o lokalizácii 56. delostreleckej brigády s hlavicami P1, pretože v rokoch 1983 - 85 som bol 2 roky v špeciálnom útvare spojovacieho vojska, kde sme 24/7 odpočúvali túto divíziu. 

Velenie a lokalizácia boli v trojuholníku Neu Ulm, Neckars Ulm a Schwabisch Gmünd.

Anton

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.