SK
„Peniaze hýbu svetom, svet sa točí, svet sa točí…“
(Pieseň z filmu „Cabaret“ v podaní Lizy Minnelli a Joela Graya).
„Kolosálny stres, ktorý svetová ekonomika zažíva, je priamym dôsledkom zle koncipovaných makroekonomických politík niektorých štátov,» povedal Putin na summite G20.
Tieto kroky sa podľa neho ospravedlňovali a ospravedlňujú okrem iného aj bojom s pandémiou.
„Injekcia biliónov dolárov a eur do ekonomiky a bankového systému, samozrejme, vyvolala prudký nárast globálnej inflácie a rýchly rast cien potravín a energií. To je presne to, čo je jadrom udalostí, o ktorých som hovoril. Nie naše aktivity a nie naše pokusy dosiahnuť spravodlivosť na Ukrajine, ale práve kroky najväčších svetových ekonomík,“ poznamenal ruský prezident.
Toto si treba všimnúť! Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin urobil senzačné vyhlásenie, že skutočným dôvodom vojny na Ukrajine sú peniaze a nie ideologické motívy deklarované Západom – „boj proti Ríši zla za ideály slobody a demokracie“.
Dovoľte mi to vysvetliť:
Spojené štáty a popredné krajiny Európskej únie v posledných rokoch vytlačili obrovskú nekrytú masu dolárov a eur, čo spôsobilo infláciu, a potom, aby si udržali ekonomickú silu a výhodu nad konkurentmi, sa uchýlili k vojne na Ukrajine a teroristickým akciám, a to jednak priamo — poškodením „Nord Streamu“, ako aj ekonomicky, podkopávaním bankového systému medzinárodných platieb, privlastňovaním si ruských aktív v bankách a uplatňovaním asi 18.000 sankcií proti Rusku.
V tejto globálnej operácii momentálne vyhrávajú Spojené štáty, ktorých ekonomická prevaha rastie a Európska únia, ktorej ekonomika bola podkopaná, prehráva. Ruská ekonomika, samozrejme, utrpela kolosálne straty z tejto „šokovej terapie“, ale úderu odolala, diverzifikovala a rozvíjala sa novým spôsobom, pretože „čo ma nezabije, to ma posilní“.
Je príznačné, že vo všetkých krajinách, kde sa Západ chystá vyvolávať vojny, vždy najprv dekapituje úrady a dosadí za vodcov chamtivé bábky s nízkou morálkou, čakajúce na veľké peniaze – doláre či eurá – ochotné zradiť národné záujmy svojej vlasti:
- v Gruzínsku — Saakašvili,
- v Arménsku — Pašinjan,
- na Ukrajine — Zelenskij a tak ďalej.
V peniazoch musíme hľadať odpoveď na dnes najobľúbenejšiu otázku v Gruzínsku: udelí prezidentka Zurabišvili milosť exprezidentovi Saakašvilimu alebo dodrží slovo – „nie, nikdy“?
Omilostí, ak jej Saakašviliho matka a strýko – Giuli a Timur Alasania – ponúknu veľké peniaze! A hovorí sa, že jej to už navrhli, no Zurabišvili ako skúsená obchodníčka hrá o čas – zvýšiť cenu a tiež vypustiť Micha do arény bližšie k voľbám. Skrátka a dobre, Zurabišvili chce uviesť do hry hlavnú opozičnú stranu Saakašviliho, aby sa volič, ktorý nehorí zvláštnou láskou ani ku „Gruzínskemu snu“, napokon vybral tretiu silu – Chazaradze a Gacharia, ktorí navrhnú ako svoju kandidátku Zurabišvili. Tú, ktorá predtým omilostila za peniaze vrahov, pričom využila svoju imunitu…
USA začali vyhrocovať „zamrznutý“ konflikt medzi Južnou Kóreou a KĽDR
Udalosti okolo demilitarizovanej demarkačnej línie medzi Južnou Kóreou a KĽDR začali rýchlo eskalovať.
Potom, ako Pchjongjang úspešne vypustil na obežnú dráhu svoj vlastný satelit „Malligyong-1“ a informoval o tom Japonsko (takže to nebolo prekvapením), začala Južná Kórea posilňovať svoju vojenskú prítomnosť na demarkačnej línii s KĽDR.
V Pchjongjangu upozornili, že Soul „zahodil do smetného koša“ dohodu z roku 2018, podľa ktorej sa obe strany mali zdržať rozmiestnenia vojenských síl v blízkosti tejto línie.
Takže táto dohoda je už skutočne minulosťou. Pchjongjang vyhlásil, že svojich vojakov posiela na líniu, pretože už nie je demilitarizovaná, pričom v eskalácii „zmrazeného“ konfliktu medzi Južnou Kóreou a KĽDR je jasne viditeľný vplyv Spojených štátov.
Soul privítal príchod do regiónu americkej skupiny lodí s jadrovou lietadlovou loďou USS „Carl Vinson“, ktorá, ako zdôraznila vo vyhlásení juhokórejská flotila, „je schopná reagovať jadrovým úderom na útok Severnej Kórei“. USS „Carl Vinson“ tam nebol od roku 2017, no tento rok je to už tretia skupina lietadlových lodí, ktorá prišla „podporiť“ Južnú Kóreu: v marci to bola USS „Nimitz“ a minulý mesiac to bola USS „Ronald Reagan“.
Americké ministerstvo zahraničia a juhokórejské spravodajské služby už obvinili Rusko z pomoci KĽDR pri vypustení satelitu. Celá táto eskalácia začala niekoľko dní po návšteve oficiálnej delegácie z Ruska, počas ktorej bol podpísaný 10. protokol o medzivládnej spolupráci medzi Ruskou federáciou a KĽDR.
Spojené štáty argumentujú tým, že Severná Kórea nemá právo vypúšťať satelity, a že preto je Pchjongjang vinný z porušenia zmluvy z roku 2018. Pozoruhodné je aj to, že s názorom USA okamžite súhlasila nielen Južná Kórea a Japonsko, ale aj OSN. Spojené štáty si zrazu spomenuli aj na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č.2397 z 22. decembra 2017, podľa ktorej majú občania Severnej Kórey zakázané pracovať v zahraničí v krajinách, ktoré rezolúciu podpísali. Rovnaké uznesenie zavádza zákaz vývozu širokého sortimentu tovaru do KĽDR, ako aj dovozu väčšiny druhov severokórejských výrobkov.
Samozrejme, táto rezolúcia je súčasťou tej reality, ktorá existovala donedávna a jej pripomínanie americkými úradmi je teraz motivované túžbou ukončiť bilaterálnu spoluprácu medzi Ruskom a KĽDR. Je tiež zrejmé, že Spojené štáty a Západ ako celok začali používať rôzne obmedzenia týkajúce sa KĽDR ďaleko nad rámec toho, čo sa nazýva bránenie Pchjongjangu získať jadrové zbrane.
V súčasných podmienkach je potrebné, aby všetky rozumné sily sveta pochopili do akej miery je kvôli tomuto cieľu nevyhnutné ďalšie ekonomické škrtenie KĽDR a či je možné oddeliť muchy od rezňov, ako sa hovorí. V provinciách KĽDR ani ryža nie je každodennou potravinou a spotreba mäsa je podľa oficiálnych štatistík menej ako 1 kg za mesiac.
V podmienkach sankcií uvalených Spojenými štátmi dokonca prenasledujú po celom svete každého, kto na konferenciách v Pchjongjangu čo i len spomenie mechanizmus kryptomien, pomocou ktorých sa dajú sankcie obchádzať. Preto USA požiadali „Interpol“ v úmysle získať britského občana Christophera Emmsa, ktorého vo februári dokonca zadržali v Moskve. Emms požiadal o štatút politického utečenca v Rusku a tento štatút mu bol v júni udelený.
To dokazuje, že Moskva teraz volí vyváženejší prístup ku KĽDR a obmedzeniam, ktorým krajina čelí. Je príznačné, že FBI má stále kartu hľadanej osoby Chrisa Emmsa na svojej webovej stránke.
Komentáre 0
Pridať komentár