SK
Aktéri najväčších politických káuz zotrvali v politike. Na vysoký volebný výsledok majú šancu aj dnes.
Povedzme si pravdu – slovenská politická scéna je poriadne divoká. Realita je ale taká, že politika ovplyvňuje náš každodenný život, a preto sa jej nemôžeme vyhnúť. A rovnako tak sa nemôžeme vyhnúť ani kauzám, ktoré otriasli politickou scénou.
Čo je na nich zaujímavé, je pritom to, že ich „hlavní aktéri“ v politike zotrvali aj potom, ako sa prevalili, a o hlasy sa uchádzajú aj v dnešných parlamentných voľbách.
Kauza Gorila
Kauza Gorila je jednou z najznámejších a najkontroverznejších politických káuz v slovenskej histórii. Pomenovaná podľa kódového názvu operácie Slovenskej informačnej služby (SIS) sa týka podozrení z rozsiahlej korupcie na najvyšších miestach slovenskej politiky na prelome tisícročí.
Na verejnosť vyplávala v decembri 2011, keď sa na internete objavil spis zvaný Gorila, ktorý obsahoval podozrenia z podplácania politikov a vysokých úradníkov zo strany finančnej skupiny Penta. Tá mala údajne ovplyvňovať rozhodnutia vlády Mikuláša Dzurindu v období rokov 2005 – 2006.
Medzi hlavné postavy kauzy Gorila patrí Jaroslav Haščák, jeden z partnerov finančnej skupiny Penta, ktorý mal podľa spisu Gorila organizovať stretnutia v bytovom dome na Vazovovej ulici v Bratislave, kde malo dochádzať k podplácaniu politikov.
Kauza Gorila mala výrazný dopad na slovenskú politiku. Dôvera občanov v politickú elitu výrazne klesla a značne ovplyvnila výsledky nasledujúcich volieb.
Jedným z najzaujímavejších detailov kauzy je, že aj napriek rozsiahlym podozreniam a dôkazom sa nikdy nepodarilo nikoho za účasť na korupčných praktikách usvedčiť.
Financovanie SDKÚ-DS
Jednou z káuz bola aj kauza SDKÚ-DS, ktorá sa odohrala v ére, keď stranu viedol Mikuláš Dzurinda. Prečo bola taká významná a aký mala dopad na slovenskú politickú scénu?
Kauza SDKÚ-DS sa týka financovania strany. Konkrétne sa jednalo o podozrivé financovanie volebnej kampane strany v roku 2010. Peniaze prichádzali z neznámych zdrojov a ich pôvod bol nejasný. Dzurinda na otázky, odkiaľ pochádzajú, nevedel odpovedať.
Reakcie na túto kauzu boli veľmi silné. Verejnosť bola pobúrená a odmietala akceptovať takúto úroveň korupcie.
Po tejto kauze sa výsledky volieb výrazne zmenili. Strana SDKÚ-DS prudko stratila na popularite a nedokázala sa opäť zotaviť. Veľkým víťazom sa stali strany, ktoré predstavovali alternatívu k tomuto systému. Kauza tak viedla k výraznej zmene na slovenskej politickej scéne.
Strana Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS) bola založená v roku 2000, keď sa odtrhla od vládneho bloku Mikuláša Dzurindu. V prvých voľbách v roku 2002 strana získala 15,09 % hlasov a skončila na druhom mieste. Následne sa stala súčasťou vládnej koalície a podieľala sa na podstatných ekonomických reformách.
V roku 2004 strana získala najviac hlasov v prvých voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku. V parlamentných voľbách v roku 2006 strana získala 18,35 % a 31 mandátov, skončila na druhom mieste a prešla do opozície. Volebné obdobie 2006 – 2010 bolo pre stranu významné najmä pre ich úspechy v zahraničnej politike – vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie v roku 2004.
V parlamentných voľbách v roku 2010 strana získala 15,42 % hlasov a opäť sa stala súčasťou vlády, tentoraz v koalícii s SaS, KDH a MOST-HÍD. Po týchto voľbách však strana začala postupne strácať na popularite a v roku 2012 získala len 6,09 % hlasov.
Veľkým prelomom v histórii strany boli parlamentné voľby v roku 2016, kedy SDKÚ-DS získala len 0,26 % hlasov a neprešla tak ani do parlamentu. Od tohto roku strana vyvíja len minimálnu aktivitu a jej preferencie sa pohybujú okolo 1 % hranice.
Kauzy strany Smer-SD
Kauzy politickej strany Smer-SD sú široko diskutovanými témami na celom Slovensku. Mnohé z nich sú späté s kontroverznými postavami, ako sú Ladislav Bašternák, Marián Kočner či Antonino Vadala.
Ladislav Bašternák, považovaný za jedného z najväčších daňových podvodníkov v histórii Slovenska, bol úzko spojený so stranou Smer-SD. Jeho prípad sa stal základom mnohých obvinení voči vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi a ďalším členom strany.
Marián Kočner, ktorý je známy svojimi kontaktmi s politickými a podnikateľskými kruhmi na Slovensku, je tiež spojený so stranou Smer-SD. Tento prípad sa stal súčasťou najväčšieho škandálu spojeného s vraždou novinára Jána Kuciaka, ktorý vyšetroval Kočnerove podnikateľské aktivity.
Antonino Vadala, taliansky podnikateľ pôsobiaci na Slovensku, je tiež považovaný za kontroverznú postavu v súvislosti so Smerom-SD. Bol obvinený z podvodu a mafiánskej činnosti, a jeho meno sa často spomína v súvislosti s údajnými korupčnými škandálmi strany.
Strana Smer-SD je teda známa mnohými kontroverznými kauzami, ktoré ovplyvňujú jej image. A to nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Tieto kauzy sú často predmetom diskusií a kritiky.
Strana Smer-SD, ktorej predsedom je Robert Fico, bola dlhé roky dominantnou silou na slovenskej politickej scéne. Považuje sa za stranu ľavicového stredu a v minulosti získala silnú podporu voličov, predovšetkým vďaka politike sociálnej solidarity a ochrany práv pracujúcich.
Smer-SD bol založený v roku 1999 a rýchlo sa stal jednou z popredných politických strán na Slovensku. Svoj najväčší úspech dosiahla v parlamentných voľbách v roku 2012, kedy s približne 44 % hlasov získala absolútnu väčšinu v parlamente. V nasledujúcich rokoch sa jej však podpora začala postupne znižovať.
V roku 2020 strana Smer-SD výrazne stratila na svojej popularite. Vo voľbách získala iba 18,29 % hlasov a skončila na druhom mieste za stranou OĽaNO. Tento výsledok bol výrazným poklesom v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami v roku 2016, kedy strana získala 28,28 % hlasov.
Po voľbách v roku 2020 sa strana Smer-SD ocitla v opozícii a jej preferencie sa aj naďalej postupne znižovali. Jedným z dôvodov poklesu popularity strany Smer-SD je séria korupčných škandálov a afér, ktoré sa objavili počas jej vlády. Vývoj preferencií strany Smer-SD má však opäť rastúcu tendenciu.
Kauza Sulíkovej SaS
Kauza SaS (Sloboda a Solidarita) pripisovaná Richardovi Sulíkovi zasiahla slovenskú politickú scénu ako búrka. V centre tohto politického hurikánu sa nachádzal práve Sulík, predseda strany SaS a v tom čase aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Kauzu odštartovalo zverejnenie videonahrávky, kde Sulík informuje kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera o interných politických rokovaniach.
Kauza negatívne ovplyvnila reputáciu strany SaS a Richrada Sulíka. Mnohí voliči a politici začali otvorene pochybovať o jeho integrite a dôveryhodnosti. Kauza tiež vyvolala otázky o transparentnosti politických rozhodnutí a významne ovplyvnila verejnú dôveru v politické inštitúcie.
Zaujímavosťou je spôsob, akým sa video dostalo na verejnosť. Bolo zverejnené na internete anonymne a rýchlo sa šírilo sociálnymi sieťami. Toto odhalenie viedlo k výzvam na Sulíkovu rezignáciu, čomu sa však dlho bránil.
Kauza SaS zmenila politickú mapu Slovenska. Strana SaS zaznamenala výrazný pokles preferencií a Richard Sulík musel nakoniec rezignovať na post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Táto kauza ukázala, že voliči sú citliví na otázky integrity a transparentnosti, a že nesprávne konanie politikov môže mať výrazné dôsledky.
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) bola založená v roku 2009 pod vedením Richarda Sulíka. Od svojho vzniku sa preferencie tejto strany v slovenskej politickej scéne pomerne výrazne menili.
Po svojom založení strana SaS zaznamenala rýchly nárast popularity a už v parlamentných voľbách v roku 2010 získala 12,14 % hlasov. Toto obdobie bolo pre stranu veľmi úspešné a SaS sa stala súčasťou vládnej koalície.
V nasledujúcich voľbách v roku 2012 však SaS zaznamenala pokles preferencií a získala len 5,88 % hlasov. Toto obdobie bolo poznačené nespokojnosťou voličov so stranou a jej rozhodnutiami v rámci vládnej koalície.
Napriek tomu SaS dokázala svoje preferencie zlepšiť a vo voľbách v roku 2016 získala 12,10 % hlasov. Strana SaS sa tak opäť stala súčasťou parlamentu.
Vývoj volebných preferencií strany SaS teda ukazuje, že jej popularita sa v priebehu rokov značne menila. Strana dokázala prekonať obdobia poklesu a opäť si získať dôveru svojich voličov.
Progresívne Slovensko a Paradise Papers?
Strana Progresívne Slovensko (PS) má na svojej stránke zverejnený zoznam ľudí, ktorí strane v roku 2023 (t.j. pred voľbami) požičali peniaze (Osobitná evidencia pôžičiek zverejňovaná na základe ustanovenia §22 ods. 7 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách). V zozname sa nachádza meno Ferdinand Varga, s adresou trvalého pobytu sv. Juraja č.23, 929 01 Dunajská Streda. Nejde o malú čiastku.
100.000,- EUR s úrokom 3 percentá. Ten úrok je menší ako dnes v niektorých bankách na termínovanom vklade. Hm.
Konkrétne meno a adresa figuruje v zozname Paradise Papers.
https://offshoreleaks.icij.org/nodes/56077767
Čo je Paradise Papers si môžete prečítať TU.
Rôzne články k Paradise Papers z bývalého mainstreamu si môžete prečítať napríklad TU, TU, TU.
Ako vyhľadávať informácie sa dočítate TU.
Michal Šimečka sa jasne vymedzil voči daňovým rajom TU a TU.
A má zrejme pravdu, je to smutné. Hlavne, keď sa angažoval osobne v boji proti ľuďom na zozname osobne na pôde Európskeho parlamentu.
Máte nezodpovedané otázky? Tak ešte maličkosť. Kto je sponzorom Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov, ktoré informácie zverejnilo?
Open Sociery Foundations.
Ako sa asi zachová údajný bojovník proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom? Preverí a vráti? Ešte pred voľbami? Alebo sú to všetko len prázdne reči o subjekte, ktorý ešte nedostal žiadnu vnútropolitickú príležitosť? Nesúďme, počkajme na vysvetlenie.
A na záver ešte čosi.
Pre pamätníkov fejsbúkovej stránky pani Ireny Biháriovej a k aktuálnej kauze okolo SIS (Aláč). Medzitým je akiste významné, že istý pán Spišiak vstúpil do PS. Pani bývalá predsedníčka veľmi zle znášala správu SIS o tom, že Progresívne Slovensko v tom čase vykazovalo podľa štátnej inštitúcie znaky ľavicového extrémizmu.
Ľavicový extrémizmus, Panama Papers, Nadácia otvorenej spoločnosti. Chcete počuť odpovede? Ja určite áno.
K extrémizmu sa včera vyjadril aj p. Šimečka. A nemožno s ním nesúhlasiť.
Odľahčím. Ukončím tento článok básničkou od Janka Jesenského z roku 1929, aby ste videli, že ľudia majú neustále (generačne) tie isté problémy a neustále kladú tie isté otázky.
Demokratické voľby
V tých voľbách demokratických je predsa čosi novô,
a to je, že hlas národ má
a vyvolený slovo.Pred dažďom rastú oblaky, pred voľbami zas sľuby, po daždi rastú rýdziky, po voľbách – prázdne huby.
Pri voľbách národ vyberie si stranu milovanú,
po voľbách strana milovaná ho odloží – na stranu.A pravda pravdou zostáva pod potmehúdskym slncom:
voliči prídu ku urnám
a vyvolený – k hrncom.17. júl 1929
Komentáre 0
Pridať komentár