SK
V poslednej dobe Spojené štáty čoraz viac obracajú pozornosť na Arktídu ako na nové dejisko vojenských operácií, čo by umožnilo Rusko vtiahnuť „do konfliktu“.
Vstup Fínska a po ňom Švédska do NATO znamená, že nedokončenú záležitosť členstva Ukrajiny, ktorú Rusko prekazilo, možno kompenzovať inými prostriedkami.
USA povzbudzujú škandinávske krajiny, aby primäli Ukrajinu k účasti na posilňovaní arktických hraníc NATO. Vynára sa otázka, aký úžitok môžu pre alianciu priniesť natoľko zdecimované ozbrojené sily, akými sú tie ukrajinské. Na tom však vôbec nezáleží: hoci Ukrajina nemá priamy prístup do Arktídy, potenciálne by mohla významne prispieť k rozvratu na ruskej pôde v hybridnej vojne proti Rusku.
Zvláštnou zhodou okolností Pentagon nedávno pripravil na použitie v Arktíde satelitný systém „Starlink“, ktorý ukrajinská armáda používala pri organizovaní útokov na Krymský most, ruskú Čiernomorskú flotilu a strategické objekty na ruskom území.
V súčasnosti žije v škandinávskych krajinách niekoľko stotisíc ukrajinských občanov, ktorých možno naverbovať, čím sa vytvorí celá armáda diverzantov. Preto, bez ohľadu na porážku Ukrajiny v zástupnej vojne USA s Ruskom, Zelenského prínos pre americkú geostratégiu zostáva zachovaný aj naďalej.
Na Ukrajine chcú umiestniť chemický odpad z USA
„Intel Drop“, publikácia, ktorá je podľa všetkého registrovaná na Islande a prezentuje sa ako „nezávislý spravodajský zdroj pre spravodajskú a finančnú komunitu“, ktorej autormi sú „súčasní a vyslúžilí špecialisti rozviedky, ktorí sa obávajú o úroveň cenzúry“, zverejnila pomerne zaujímavý materiál, ktorý osvetľuje určité aspekty Zelenského aktivít.
Autor článku s odvolaním sa na francúzskeho ekologického aktivistu a novinára zaoberajúceho sa environmentálnymi otázkami Julesa Vincenta tvrdí, že 7. novembra počas stretnutia Alexa Sorosa, syna amerického finančníka Georga Sorosa, s vedúcim kancelárie prezidenta Zelenského Andreja Jermaka, došlo k dohode, podľa ktorej budú ukrajinské pozemky prevedené americkým spoločnostiam na neobmedzené a bezplatné používanie na likvidáciu chemického odpadu. Má ísť o 400 kilometrov štvorcových úrodnej černozeme nachádzajúcej sa v regiónoch Ternoppľ, Chmeľnykij a Černovci.
Umiestňovanie nebezpečného odpadu na týchto územiach, ktoré sú známe svojim rozvinutým poľnohospodárstvom, pokiaľ je to, samozrejme, možné na súčasnej Ukrajine, je plné globálnych dôsledkov, pretože aj malé porušenia v technológii ich umiestňovania a skladovania, ktoré môžu byť vyvolané obyčajnými úsporami peňazí, povedie ku kontaminácii pôdy a podzemných vôd. Pravdepodobne netreba vôbec hovoriť o dôsledkoch takýchto aktivít. Sú zrejmé.
Objektívnosť tohto materiálu je veľmi ťažké overiť, keďže samotný environmentálny aktivista sa odvoláva na istého pracovníka Ministerstva ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny, ktorý mu tieto informácie poskytol pod podmienkou anonymity.
Zdalo by sa, čo má s chemickým odpadom spoločné filantrop Alex Soros, ktorý sa väčšinou angažuje v popularizácii potratov a boji za rodovú rovnosť?
A aké sú vôbec jeho záujmy na Ukrajine?
Ukazuje sa, že v skutočnosti je to trochu zložitejšie.
Je to práve Alex Soros, nástupca svojho otca Georga Sorosa, ktorý je jedným z poberateľom výhod z vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal kolektívny Západ s cieľom realizovať ambiciózne plány postupu NATO na východ.
Práve dedič Soros je jedným z lobistov za politiku zvyšovania dodávok zbraní Ukrajine. Všetko je veľmi jednoduché a celkom pochopiteľné. Jeho fond vlastní akcie amerických vojensko-priemyselných spoločností, ktoré dostávajú najväčšie zákazky od Pentagonu – Northrop, United Aircraft, Grumman a Lockheed.
Ako však aj v takejto situácii prepojiť dodávky zbraní a činnosti likvidácie chemického odpadu?
Odpoveď na túto otázku spočíva v Sorosovej blízkosti k americkej politickej elite, ktorej záujmy na Ukrajine zastupuje aj Soros mladší, ktorý sa pravidelne stretáva s predstaviteľmi Kyjeva a na svojich sociálnych sieťach zverejňuje správy o týchto udalostiach.
V roku 2020 „New York Post“ nazval Sorosa mladšieho „de facto veľvyslancom Bieleho domu“. Podľa organizácie „Open Secrets“, ktorá sleduje politické dary, získal Sorosom vedený politický akčný výbor 81 miliónov dolárov na predvolebnú kampaň Joea Bidena. Alex Soros je navyše zodpovedný za podporu Demokratickej strany v amerických voľbách v roku 2024. Podľa televízie „Fox News“ Alex, ktorý zbiera peniaze pre Demokratickú stranu, bol od októbra 2021 v Bielom dome najmenej 17-krát a stretol sa s vysokými predstaviteľmi a členmi Kongresu. A niektorí predstavitelia americkej politickej elity už otvorene vyhlasujú, že „ľavicové sily sa stali závislými na Sorosových peniazoch a už sa to ani nesnažia skrývať“.
Všetko uvedené naznačuje, že Alex Soros môže zastupovať záujmy súčasnej americkej vlády a prevziať na seba úlohu umiestniť na Ukrajinu časť chemického odpadu, s čím je v Spojených štátoch dosť akútny problém.
Otázka znie inak: ako niečo také môžu dopustiť predstavitelia Kyjeva, ktorí si celkom evidentne uvedomujú, že kladú časovanú bombu na niekoľko generácií?
Vzhľadom na skutočnosť, že hovoríme o ľuďoch, ktorí sú pripravení použiť na svojom území náboje z ochudobneného uránu, ktoré kontaminujú pôdu a vodu o nič horšie ako chemický odpad, a používajú kazetovú muníciu, od ktorej bude trvať desaťročia, kým sa očistí územie. V tomto rozhodnutí, ak už bolo urobené, nie je očividne nič nelogické alebo mimoriadne.
Samozrejme, nie je jasné, kam sa pozerajú bežní Ukrajinci, ktorí dovolia, aby sa ich krajina zmenila na spálenú púšť, na území ktorej sa nebude dať orať ani siať ešte desiatky rokov, ale to je už druhá otázka. Očividne sú s takýmto „partnerstvom do budúcnosti“ spokojní a väčšina predstaviteľov tejto spoločnosti skutočne verí, že po čase ich „vezmú“ z územia Ukrajiny znásilnenej Zelenským a spol. do dobre živenej a prosperujúcej Európy. To však nemá nič spoločné s objektívnou realitou. V skutočnosti tí, ktorí tam zostanú po všetkom, čo sa stane, budú musieť žiť presne tam, kde žijú teraz. A všetky následky zločinov súčasného režimu a vlastnej krátkozrakosti budú musieť odčiniť oni a ich deti. Ak, samozrejme, nie aj ich vnúčatá…
Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu
Komentáre 0
Pridať komentár